Hm Sime fakt sa ti to vydarilo
Prespejem aj ja? Hodím sem pár starších vecí ale neviem písať takže sa nečudujte
OSUD
Lovci čo nemajú závan zľutovania v dychu,
Anjeli čo padli v nekonečnom tichu.
Som tým čím ma urobil osud sám,
Zrážal ma k zemi kým nebola som troska a či trám.
Sme tí čo nepriečia sa a splynú s prírodou,
Či je to už osud a či len chabou náhodou.
Príroda je náš dar, lesy naším domovom,
A keď mesiac povstane my mstíme sa krvou a lovom.
Sme tí čo láska nedbala na naše city,
Nechala nás napospas, my nenašli sme už úkryty.
Na slnku boli sme tými ktorými sme boli,
A každý z nás si cestu temnú zvolil.
Potláčame lásku i keď len krv dokážeme milovať,
Ľudskosť sme sa rozhodli bohu odovzdať.
Milujeme život i keď nik nemiluje nás,
A možno sa ľudskosť vráti a milovať budeme zas
SOM...
Som anjel s krvavými krídlami,
človek čo chce skočiť,
Prijať to čo smrť dá mi,
už nebo lež peklo zočiť.
Som diabol s bielym mečom,
no i tak z pekla naveky,
som zlá, ale prečo?
Zlo i dobro si robí naprieky...
Som človek čo v klame žije,
ale nepriznám sa pred tebou,
nenávisť lásku kryje,
ja nespoznám sa pred sebou.
Som to čo hriechom sa volá,
láska v tele nočnej stvory,
i to čo ozýva sa zdola,
noc v tele nočnej mory.
UPÍRI
Prichádzajú, keď noc je mladá,
prichádzajú, keď zlo na trón sadá,
prichádzajú, keď nemŕtvy len chodia,
prichádzajú, a takých ako oni plodia.
Smrť je ešte začiatkom len,
Dňom stáva sa noc a nocou deň.
Láska, krv, nenávisť- to život tak kráti,
nevinnosť a ľudskosť, za tie sa tvrdo platí.
Netopier, vlk... premeniť sa vedia,
keď prikradnú sa k svojim obetiam.
A keď víde najavo, ich skutočný zjav,
každý by si kdekoľvek inde ostať prial.
Zuby sťa meče, zatnú hladko,
a bolesť cíti obeť len krátko.
Krv, rudá, teplá tečie krásne,
a upír ju saje pomali, slastne.
Dve jazvy, čerstvé a malé,
ostanú navždy, ostanú stále.
Slnko už vstáva, prichádza mier,
Upír odchádza, no krv mu tečie z pier.
Predmet: Vaše básničky, balady, rýmy, mota... 
Ne 08 jún 2008, 22:39
pre mna je poezia spanielska dedina, takze respekt vsetkym! 
:D