Jednorázovka- Divadielko (od Tamary)

Takže ...dávam tu jednu zo svojich poviedok, ktoré su na www.shounenaifanfiction.estranky.cz(túto stránku máme s kamoškami). Volá sa Divadielko a má to byť vtipné, ale moc od toho nečakajte, neviem písať poviedky....+ mám hroznú gramatiku (vážne všetci to tvrdia), ale svoje chyby nevidím tak to ani neopravujem (aj tak by sa mi nechcelo ). No to je k tomu asi všetko. Prajem príjemné čítanie . P.S. pripravte sa na moje trapne komenty...
--------------------------------------

DIVADLIELKO

Najvyššia veža v dedine ukrytej v listí. Dvaja muži starajúci sa o poslov z iných miest. Práve ich mali vystriedať, keď na bidielku pristál ďalší vták...

„Paní Tsunade, prišlo posolstvo z dediny ukrytej v piesku. Prosím...“
„Ďakujem môžete ísť“ prepustila dvoch strážcov zo svojej pracovne Hokageho.
„Zaujímavé“ uškrnula sa Tsunade po prečítaní odkazu.
„Zavolajte mi sem Naruta, Sasukeho a aj Kakashiho“
„Áno pani“
„Heh. Ja im dám kaziť misie. Že vraj sa neznášajú. Na to im kašlem. Tí dvaja si spolu ešte užijú“ povedala zlomyseľne a pomydlila si ruky...( z toho nekuká nič dobré však ? ;-)

*********************************

„Čoooooo?????!!!!!!!!“ zvrieskli všetci traja naraz.
Kakashi sa ohromene otočil na 5. Hokageho.
„To predsa nemôžeš myslieť vážne Tsunade“
„Ale myslím Kakashi. Budeš na to dohliadať. Uskutoční sa to v tréningovej hale. Môžete tam aj skúšať, keď chcete. A nechcem počuť žiadne námietky. Keby ste plnili misie poriadne, nedostali by ste túto úlohu. Môžete ísť“
„Ale to je Sasukeho vina. Keby stále nezabŕdal...“ začal nazúrene Naruto.
„Keby si nebol taký nemožný...“ prerušil ho zlostne Sasuke.
„HEJ!!! Pokojne vy dvaja. Hádate sa ako malé deti“ umlčal ich rozhodne Kakashi, ktorý z toho vyšiel, podľa Naruta, najlepšie.
„A VY SA TOMU DIVÍTE ?“ teraz už Naruto kričal „CHCEL BY SOM VIDIEŤ VÁS, AKO BY STE REAGOVALI, KEBY VÁM POVEDALI, ŽE MÁTE HRAŤ ŠÍPKOVÚ RUŽENKU SO SASUKEM. HÁAA ? TAK MI TU NETREPTE BLBOSTI O TOM, ŽE SA MÁM UPOKOJIŤ. TO JE NA MŇA PRIVEĽA. ZBOHOM.“
“Bože skákal by som radosťou z toho, že ochutnám jeho hladké, mäkké pery a...“ premýšľal spokojne Kakashi... Ale vzápetí sa zahriakol “...NIE...mám Iruku...Iruka Iruka Iruka...Ach Sasuke...Nie milujem len a len Iruku.“ (pekné citové rozpoloženie však ? :-)
„Ehm...Naruto? Zajtra o ôsmej začíname“ zakričal za ním ešte Kakashi. Naruto odpovedal tresknutím dverí.
“Hm príde určite. Na túto chvíľu som čakal už dlho. Konečne mu budem môcť povedať a svojich citoch. Aj keď to bude len hra. Ešteže je Sakura chorá, inak by som musel bozkávať ju, blééé. Chech ako asi bude reagovať, keď zistí, že sa jej princ Sasuke bude olizovať s princeznou Naruto“ šťastne a zlomyseľne si myslí Sasuke. Potom so spokojným výrazom odíde domov pripraviť sa na zajtrajšiu skúšku.
Neskôr doma Sakura...
„Ach Sasuke prečo? Prečo, prečo, prečo, prečo?“ pýta sa s plačom a ehm...“miernou“ histériou v hlase a pritom od zlosti behá po stenách...

Na druhý deň sa všetci (áno aj Naruto) stretli v hale. Už tam bolo postavené malé pódium, na ktorom budú predvádzať svoje herecké “výkony“. Boli tam len oni, ale aj tak mal Naruto pocit, že ich vidí celá dedina a smeje sa mu (to je teda paranoik však iba Konohamaru za oknom . Naruto si ho však všimol a nasledoval by aj Rasengan, keby ho Sasuke a Kakashi nezadržali.
“Dotýkam sa ho. Hmmm...krásne voní...po kvetoch Sakury. Niet divu, keď na nej presedí polku dňa. Keby bol radšej doma tam by si naňho Hinata netrúfla, ale tam? Tam sa naňho lepí a lepí. Mám vždy čo robiť, aby si ma nevšimla...“ myslí si Sasuke.
Keď sa im podarilo Naruta upokojiť a Konohamara odohnali preč, Kakashi sa vytiahol svitok s odkazom s podrobnosťami tejto “misie“ a začal rozprávať.
„Ako ste sa už dozvedeli Gaara nás požiadal, či by Sasuke nemohol predviesť predstavenie Šípkovej Ruženky...“ Naruta myklo „ ...pre deti z dediny ukrytej v piesku. Ďalej napísal, že je jedno kto sním bude hrať, ale Sasuke sa musí zúčastniť. Dôvod „prečo?“ nebol uvedení.
//: V dedine ukrytej v piesku.... „Kazekage-sama tie decká stále okupujú každého, kto sa snaží do dediny dostať. Čo máme robiť? Plynové bomby na nich neúčinkujú...“ pýta sa prestrašene jeden jounin v Gaarovích službách.
„Už nám neostáva nič iné ako počkať na odpoveď z Konohy. Ak odmietnu, čo pochybujem, sme v koncoch. Život ako ho poznáme skončí... povedal smutne Gaara.
Pri bráne...
„MI CHCEME SASUKEHO! MI CHCEME SASUKEHO! SASUKE! HEJ HEJ! SASUKE! HEJ HEJ! SASUKE! HEJ HEJ! Aha nepriateľ. Sasuke by si sním hravo poradil. NAŇHO!!!“ :// (deti sú rozkošné všakže?
„Máme na to 3 dni a potom tu už len stoja výhražky, že ak nasplníme ich požiadavky bude vojna a bla bla bla. Takže...Sasuke bude hrať princa a ty Naruto samozrejme princeznú a...“
„Ale prečo JA?! Tie deti nie sú slepé. Už keď sa narodili dali im šátok na hlavu a povedali „No a teraz hľadaj potravu...“ A nie sú blbé. Zlinčujú nás za to, že to hrá chlap s chlapom namiesto chlap a baba“ snaží sa svojimi argumentmi priviesť Kakashiho k rozumu.
„Ach Naruto Naruto. Z tohto sa nevykrútiš. Už si zabudol na svoje úžasné Sexy Jutsu? Stačí, keď ti k tomu dáme šaty a tým hyenám to nebude vadiť“
“Dúfam inak zistíme ako voňajú kvety zospodu“ pomyslí si šťastný Sasuke, že Kakashiho Naruto nepresvedčil.
“Bude síce baba ale to nevadí, je to len premena. Stále to bude Naruto. Už ma nebaví stále chodiť okolo neho a nemôcť sa ho dotknúť, pobozkať ho. Nie som taký chladný, ako si všetci myslia. Neznesiem už pomyslenie na to, že po celodennom tréningu pôjdem domov sám, bez neho. Chcem ho v večer objímať a šepkať mu veci, ktoré by som s ním, v tej chvíli, najradšej robil. A on by sa pri tom rozkošne červenal“ sníva Sasuke.
“Hm nevyzerá, že by mu vadilo pobozkať ma...“ myslí si Naruto, keď sa pozrie na Sasukeho spokojní výraz.
“Nie to sa mi určite len zdá“ pokrúti vzápätí hlavou a ide sa do šatne prezliecť do svojej róby. Sasuke ho nasledoval. V šatni sa Naruto musel premeniť na dievča a potom sa prezliecť.
“Večer budem dosť unavený, ak takto mám vydržať 10 hodín“ myslí si nešťastne.
Keď boli obaja hotový Kakashi im vysvetlil, ako to budú hrať. On bude rozprávač a svojím jutsu vytvorí ostatných nepodstatných ľudí. Aspoň za to Naruto ďakoval Bohu, že o tom už nikto iný nebude vedieť. Možno to nebude až také strašné, tie šaty sú docela pohodlné, ale... ten bozk. To neviem ako zvládnem. Ešte som sa s nikým nebozkával... Moment... ja tu riešim problém, že som sa ešte nebozkával, ale zrazu dáko mi neprekáža, že to bude so Sasukem. Šibe mi. Určite mi šibe, mám dáku hroznú chorobu, ktorá mi robí z mozgu guláš. Určite. Hahaha, Heheheh“ smeje sa šibnuto Naruto.
„Och, asi sa zbláznil skôr ako som predpokladal. Hm... ten bozk asi necháme až na predstavenie“ hovorí si Kakashi po tichu, keď sa pozrie na teraz už šialene rechtajúceho sa Naruta.
„Tak fajn začneme...“ vyhlási Kakashi.

( po 5 hodinách skúšania...)

„Vodu...ramen...posteľ...“ žvatlá Naruto po ceste domov...

„Ksó, neskúšali sme bozk. A ja som sa tak tešil. Ale aspoň som ho držal v náručí...“ brble si naštvane Sasuke po ceste domov. Zase sám...

Takto to išlo tri dni kým neprišiel čas...

„Tak fajn panstvo...Je tu Gaara asi so 100 deťmi, tak sa snažte. Naruto teraz pridáme aj tú poslednú časť s bozkom, musí to byť dokonalé a bezchybné, inak si môžeme rovno uviazať slučku“ dohováral im Kakashi vážne.
„Hm...“ povedali obaja naraz.
„Fajn. Začíname! Všetci namiesta! Opona...!“
„Kde bolo tam bolo...“ začal rozprávať Kakashi. Rozprávka im išla od ruky a ani raz sa v texte nepomýlili (niet divu keď, omieľali stále dokola to isté :B). Ani deti si nič nevšimli a Gaara odišiel na začiatku predstavenia, takže tiež nič netušil. Predstavenie sa pomaly, ale isto blížilo ku koncu a Naruto, aj keď to nedal na javo (lebo by ho zabili), začínal byť poriadne nervózny z toho bozku. Mal čo robiť aby sa neošíval a pokojne ležal. Sasuke dokončil posledný dialog hry, čo bolo vyznanie lásky (ktoré myslel smrteľne vážne) a priblížil sa k Narutovi ležiacemu na posteli.
“Je tak krásny. Konečne som sa dočkal po tých dňoch skúšania, ale moja odmena bude sladká“ premýšľa spokojne.
“Je to tak zvláštne...“ Naruto však už svoju myšlienku nedokončil, lebo ho Sasuke pobozkal. A nebol to hoci aký bozk. Bol iný...bol...ehm... špinavý ? Naruto otvoril oči, aby zistil čo sa deje, a odpoveďou mu bola hodená paradajka.
Zmetene sa vymotal z postele a začal zúriť (to je mu podobné ;-). Sasuke sa k nemu pridal, keď mu došlo, že v bozku mu zabránili nejaký drzý sopliaci. Jeho krv vrela. Bola horúcejšia ako peklo. Posledné čo videl bolo, že sa Naruto mení na Kyubiho a potom už len tma...
(Keby im Kakashi nepomohol do bezvedomia, bolo by to horšie ako v horore Vreskot :-)

„Kde to, pre Hokageho živého či mŕtveho, som?“ pýta sa Naruto a naštvane si šúcha udrenú hlavu.
„Si v nemocnici Naruto. Kde inde to tak páchne?“ odpovie mu Sasuke s ľadovým obkladom na hlave. Naruto mu len zavrčí niečo naspäť a otočí sa mu chrbtom. Je mrzutý, lebo má pocit, že je prekliaty. Vždy, keď má na bozk príležitosť, sa niečo stane. Vtedy sa Sakurov na lavičke v parku, keď bol premenení na Sasukeho, musel ísť na záchod, lebo mu hrozila “malá nehoda“. S Hinatov v nemocnici, keď bol dole hlavou, vrazila mu takú, že sa z toho hodnú chvíľu spamätával. Vždy, vždy mu to niečo prekazilo. Dokonca, aj keď sa má bozkávať s chalanom, mu to niečo pokašle (konkrétne malé deti, ktoré mimochodom už s Gaarom odišli . Sasuke smutne sklonil hlavu. Práve, keď mal pocit, že by sa ho mohol spýtať, či s ním nechce chodiť sa to takto dokašle.
Naruto si všimol jeho pochmurnej nálady a došlo mu, že ho nechce vidieť smutného. Vlastne ho ešte nikdy nevidel sa usmiať.
“Tak to sa musí zmeniť a už viem presne ako to spravím. Snáď si nemyslí, že som si po tých troch dňoch nevšimol, že sa mu páčim. To ako sa stále na mňa pozeral. Takým žiadostivým pohľadom. Myslím, že je na čase zobrať tomu nafúkancovi vietor z plachiet...“ (asi by mal aj dlhší prejav keby nevstúpila sestrička a neoznámila im, že môžu ísť domov . Pred nemocnicou sa Naruto k Sasukemu nebezpečne priblížil a pobozkal ho na pery. Sasukemu sa najprv rozšírili zreničky úžasom, ale hneď sa spamätal a začal Naruta horúčkovito bozkávať.
„Ukľudni sa, lebo ma zadusíš“ snažil sa ho Naruto zo smiechom zbaviť. Sasuke ho chtiac nechtiac pustil, ale jeho oči stále žiarili nadšením.
„Je neskoro a domov to máš ďaleko. Keď chceš,
môžeš dnes ostať u mňa“ povedal po chvíli Naruto a tým si vyslúžil od Sasukeho ďalší sladký bozk.
Po ceste sa smiali a rozprávali. Začali sa navzájom viac spoznávať.
Keď prišli k Narutovi, ponúkol Sasukeho ramenom, ktorý vďačne prijal. Po chvíli však zistili, že sa im chce spať a tak uľahli do postele (nj do jednej). Naruto si ešte chvíľu čítal a Sasuke mu zaspal v náručí. Po chvíli zhasol a tiež zaspal spokojným spánkom...

Happy End (to je tak sladký koniec až ma z toho bolia zuby

Pěkný Shonen-ai,sice to zrovna nebylo podle mého gusta (já raději jiné pairingy,a ehm,hard-yaoi) ale musím to pochválit.

Možno by som napisala aj Yaoi, ale je to tuším zakázené. Nepoznáš nejaké stránky z takými poviedkymi ? Ak áno napíš plssssssss.

Skus http://team-akatsuki.blog.cz nebo http://majja-chan.blog.cz

Dík určite vyskúšam

Nechce sa mi kvôli tomu zakladať novú tému tak to dám sem

POLNOČNÝ SMIECH


"Ááááááááá!!!" posadil sa Naruto s krikom na posteli.

"Uf bol to len sen.." s výdychom si pretrel oči a znova sa zvalil do perín. Hodiny odbili dvanásť. Už ho znova začal premáhať spánok, keď sa za oknom ozval smiech. Hlasný, veselý, uvoľnení smiech. Nedalo mu to, tak vstal z postele a vyhliadol z okna. Jediné, čo však stihol zazrieť, boli rúžové vlasy, strácajúce sa zo rohom domu naproti. Prudko vyskočil z postele a začal sa rýchlo obliekať.

"Tak toto si nesmiem nechať ujsť. Žeby náš silák Sasuke zmäkol a Sakure sa splnil sen? Veď s kým iným by sa mohla o tomto čase poflakovať po Konohe?" vravel si Naruto sám pre seba. Potom vyskočil oknom von na ulicu a potichu sa zakrádal za hlasmi, ktoré sa teraz ozývali z jednej tmavej uličky. Keď bol už celkom blízko, hlasy utíchli. Nazrel poza roh a skoro zinfarktoval. So Sakurou sa tam totiž bozkával KAKASHI-SENSEI!!! Keď to rozdýchal pozrel sa tam znovu. Kakashi-sensei, samozrejme BEZ MASKY, hladil Sakuru pod tričkom, pričom ju bozkával na krku a ona hlasno vzdychala. Naruto zozelenel a radšej sa oprel o stenu, lebo by skolaboval. Potom sa začal ticho zakrádať preč a až keď si bol úplne istý, že ho nemôžu počuť, rozbehol sa k Hokagemu.

"Pf vedel som, že je divný, veď človek s takým účesom....,ale PEDOFIL??!! To je aj naňho trochu moc..." Pri Ichiraku ramene sa zastavil, aby sa vydýchal. Vôňa z obchodu ho donútila otočiť hlavu a začať slintať.

"No možno by som nachvíľku mohol zaskočiť, keď už má tak výnimočne neskoro otvorené.
V tom cez záves prešli dve osoby, zrejme opité. Nó...súdiac podľa toho, ako sú do seba zavesené, boli URČITE opité... Keď opilci vošli do svetla lampy, spievajúc nejakú vulgárnu pesničku, Naruto skamenel v štýle: ústa dokorán, vyvalené oči + prekvapený výraz. Postavy zrazu prestali spievať, pretože Itachi začal Sasukemu šepkať nejaký vtip. Potom sa obaja pustili do obrovského rehotu a svorne vykročili smerom k Uchiha štvrti. Keď sa Naruto prebral z tranzu, na jedlo už ani nepomyslel a znovu sa (tentoraz však rýchlejšie) rozbehol k Hokagemu, nie len Kakashiho udať za pedofíliu, ale aj Sasukeho obviniť zo zrady. Asi by to neurobil, keby sa mu neposmievali, že má chlpaté nohy. Pre istotu vyskočil na strechu, kde podľa neho nehrozilo nebezpečenstvo.

"Radšej nebudem riskovať," hovorí si sám pre seba " že objavím Ino s Nejim ako tancujú Čaču v bikinách a krátkych sukienkach...". Aj cez niekoľko záchvatov, čo dnes zažil, sa sám pre seba usmial. Jeho úsmev však začal naberať na veľkosti a keby nemal uši, mal by ho už cez celú hlavu. Tak sa smial, až musel zastať. Keď si po chvíli uvedomil, že je asi dosť trápne, stáť na streche a mať totálny výtlem, upokojil sa. Porozhliadol sa, pretože stratil smer, keď sa držiac za brucho váľal po celej streche. Jeho, teraz už len mierny úsmev, však ihneď zmizol, keď si uvedomil čo vidí. Pretrel si oči a snažil sa hlbokým a pravidelným dýchaním, skľudniť svoje rýchlo bijúce srdce. To ho však nepočúvalo a snažilo sa mu vyskočiť z hrude a utiecť čo najďalej od toho hrozného výjavu. Naruto sa silno štipol do ruky a aj si vrazil poriadnu facku. Obraz, ktorý mal pred očami, sa však nechcel stratiť do neznáma.

" Nie.....to je už na mňa veľa......tomuto.....tomuto neverím...." mrmlal si popod nos a pritom neveriacky krútil hlavou. Videl totiž...deku...sviečky....a dvoch ninjov, ktorý sa k seba absolútne nehodili. Mali spolu...piknik? O polnoci?

Čiernovlasý ninja sa naklonil k červenovlasému a začal ho kŕmiť niečím, čo pripomínalo jednohubky, pričom sa držali za ruky tesne u seba. Zrazu sa však červenovlasý ninja postavil a vytiahol na nohy aj toho druhého. Chvíľu stáli proti seba a s láskou v očiach sa na seba pozerali. Potom Gaara pokľakol pred prekvapeného Leeho a odniekal vytiahol krabičku, v ktorej, keď ju pred ním otvoril, sa zablysol zlatý prsteň. Lee vykríkol "ÁNO!!!" skôr ako sa Gaara stihol spýtať otázku, ktorá, aj keď ostala nevyslovená, im obom teraz zmenila život. Lee sa na Gaaru vrhol a začal ho objímať s takou vervou, že mal Naruto pocit, že ho jednoducho udusí a nebude ani svadba ani (vášnivá) svadobná noc. Potom si znova ľahli vedľa seba, ale tentoraz len pozorovali žiarivé hviezdy na oblohe a krásny spln mesiaca. Naruto tam stál asi ešte polhodinu potom, ako si zbalili veci a bez toho aby ho zbadali v pokoji odišli, pričom Lee predkladal jeden nemravný návrh za druhým a Gaara sa sladko červenal, no neodporoval. Naruto začal cúvať k okraju strechy, ako keby chcel uniknúť pred tou (podľa neho) hrôzou, ktorej bol svedkom. Narazil na zábradlie a toho ho prebralo z šoku. Zoskočil späť na ulicu a ešte chvíľu zbieral odvahu, kým sa ten deň už po tretí krát nerozbehol k Hokageho domu.

" Hokage-sama! Otvorte rýchlo! Kakashi-sensei je peďák a Itachi späť v dedine! A očividne to nemá spolu so Sasukem, Leem a Gaarov v hlave v poriadku!!!" kričal Naruto a o dušu búchal na pootvorené dvere...Keď si to uvedomil, kopol do nich ako akčný hrdina a urval ich z pántov. Na prízemí a poschodí nikto nebol, ale z pivnice sa ozývala tlmená hudba, tak sa vydal tam. Otvoril dvere a začal schádzať dolu schodmi. Čím viac sa blížil k svojmu cieľu, tým viac hudba silnela. Bola to veľmi zvláštna pesnička... Prišiel dole a uvidel niečo čo ho donútilo hlasno kričať. Predtým ako odpadol, si ešte len tak okrajovo uvedomil, čo je to za pesničku.

Bol tam Sarutobi-Hokage a Konohamaru. Je jasné, že tam boli oni dvaja, veď sú príbuzný tak spolu aj bývajú. Ale v akej pozícií sa nachádzali...Sarutobi bol skoro nahý, mal len uzučké rúžovučké nohavičky a tancoval okolo tyče. Konohamaru mal na sebe obtiahnutý kožený erotický komplet a v ruke bič, ktorým švihal Sarutobiho do rytmu pesničky "Gimme more"...

"Ááááááááá!!!" posadil sa Naruto s krikom na posteli.

"Uf bola to len nočná mora.." vydýchol si a znova sa zvalil do perín. Hodiny odbili dvanásť. Za oknom sa ozval smiech...

lol ja to uz ani citat nemusim je to super!

pekne

robím poviedky na prianie takže aj sem bude niečo pribúdať (ps. tie poviedky sú vždy na zabitie jednej osoby...na prianie

Poviedka pre Iwu-chan alá Sásan je zakillovaný


Dvaja jouníni kráčali vo večernom tichu po dedine. Teda ak sa to dedinou nazvať dá. Z domov boli zrúcaniny a všade naokolo sa povaľovali spálené telá ľudí. Akoby celú dedinu spustošili blesky.
„Sme si istý, že to bol Sasuke?“ spýtal sa Naruto Iwi.
„ Na 100 percent. Spálené telá, budovy...Ale nie požiarom. Okrem toho hliadka ho videla.“
„Ja viem“ vzdychol si sklamane.
„Pozri sa Naruto...“ postavila sa pred neho Iwa a pozrela sa mu do očí „...ja viem, že to bol tvoj priateľ, čo všetko zažil a čo si vytrpel. Ale to ho neospravedlňuje! Sám sa rozhodol vás opustiť a odísť k Orochimarovi. Sám chcel, aby ho cvičil. Sám potom vyhľadal Itachiho. To všetko kvôli pomste, ale za akú cenu? Síce zabil Itachiho, ale jeho sharingan ho zničil. Nie fyzicky, ale psychicky. Zbláznil sa. A teraz? Teraz behá po svete a ohrozuje každého nevinného človeka, ktorý mu skríži cestu. Nič mu už nepomôže. Preto ho musíme zastaviť! Už to nie je ten Sasuke čo na začiatku. Už nie...“
Naruto sa na ňu pozrel a smutne sa usmial.
„Máš pravdu, prepáč. Spolu to zvládneme, však?“ povedal a objal Iwu. Tá sa začervenala. Naruto ju pustil a rozbehol sa vpred. Iwa nezaváhala a nasledovala ho.
“Sasuke nie je tak ďaleko, do rána by sme ho mali dobehnúť. A potom...“ Iwa sa zamračila „...potom ho musíme zastaviť....navždy!“ Povedala si rozhodne a rozbehla sa ešte rýchlejšie. Ale ani Iwa, ani Naruto si nevšimli, že ich niekto sleduje...

O niekoľko hodín neskôr si dali pauzu. Začalo sa rozvidnievať a oni si sadli na rozľahlej lúke uprostred lesa. Chvíľu sedeli a rozprávali sa. Ale potom len tak-tak uhli množstvu shurikenom.
„Kto to bol?“ opýtal sa Naruto v neblahej predtuche.
„Odpoveď je za tebou, ty úbožiak!“ Mladý jouníni sa otočili. Asi 20 metrov za nimi stál Sasuke, so šialením úsmevom na tvári. Šialeným a krvilačným.
„Sasuke!“ vykríkol Naruto. Iwa ho chytila za ruku a povedala:
„Nezabudni čo musíme urobiť. Nezabudni.“
Naruto jej stisol ruku.
„Nezabudnem!“
Rozbehli sa proti nemu, no zozadu na nich mierila ďalšia spŕška shurikenov.
„Pozor!“ vykríkol Naruto a hodil sa na Iwu, aby ju ochránil. Potom sa otočil na ďalšieho nepriateľa. Bola to Sakura. V ruke zvierala kunai, pripravená kedykoľvek zaútočiť.
„Ty!“ zavrčala na ňu Iwa, „Čo si myslíš že robíš?!“
„Čo robím? Chránim Sasukeho, chránim svoju lásku!“
„Tebe naozaj šibe?! Fakt si taká sprostá, že nevidíš čo sa tu deje!“ kričala na ňu Iwa.
„Viem, že útočíte na môjho Sasukeho. A to mi stačí!“
Sakura sa rozbehla proti Iwe, no ona jej útok zastavila.
„Iwa!“ zakričal Naruto a chcel jej ísť pomôcť.
„Nie! Ja ju zvládnem! Ty sa postaraj o Sasukeho!....A neboj nezabijem ju“ dodala, keď videla v Narutovej tvári vpísanú otázku. Ten kývol na znak súhlasu a zaútočil na Sasukeho.
Iwa sa otočila späť k svojej protivníčke. Tá sa na ňu drzo usmiala. To Iwu nasralo. Rozbehla sa a takú jej vlepila, že Sakura na chvíľu zabudla kde je. Avšak spamätala sa a snažila sa o protiútok. Iwe sa podarilo takmer všetkým jej úderom vyhnúť.
“Mám toho dosť!“ povedala si a vrazila Sakure poriadnu do brucha. A potom ďalšiu a ďalšiu.
Cvičila s ňou ako s boxovacím pytlom a Sakura sa nestihla brániť. Iwa ju vyhodila do vzduchu, vyskočila k nej, a z celej sily ju kopla. Sakura vypľula krv a spadla na korunu stromu. Nezachytila sa však na konári, tak padala ďalej dolu a pri dopade si zlomila pravú ruku aj nohu. Vypľula ešte jednu dávku krvi a upadla do bezvedomia. Iwa k nej prišla a skontrolovala ju. Nemala životunebezpečné zranenia, len jej zlomila asi dve rebrá. Potom sa Iwa rýchlo rozbehla za Narutom. Dobehla tam práve vtedy, keď sa Sasuke chystal na Naruta zaútočiť mečom plným chakry. Naruto sa mu uhol a doskočil k Iwe.
„Si v poriadku?“ spýtala sa ho.
„Som a ty? A čo Sakura?“
„Som v pohode, nič mi nie je a Sakura to preži...“ Museli uhnúť pred Sasukeho mečom. Odskočili ďalej od neho, aby na nich nemohol hneď zaútočiť. No Sasuke bez rozmýšľania na nich hodil svoj meč. Trochu odstúpili a zapichol sa kúsok pred nimi. Neublížil im no chakra z neho stále sršala. Sasuke sa na nich rýchlo rozbehol. Bol už skoro pri nich. Iwa a Naruto naraz a inštinktívne chytili meč a spoločne, odolávajúc náporu nepriateľskej chakry, ho zabodli Sasukemu do hrudi. Ten vyvalil oči a zrútil sa na zem. Z rany mu vytekala krv a utvorila sa okolo neho červená kaluž. Naruto k nemu pristúpil a rozmýšľal čo urobiť. Meč mu totiž zapichli do žalúdka. Bude trvať nekonečných 15 minút, kým ho žalúdočné kyseliny rozložia zvnútra. Vytiahol z neho, teraz už bez chakry meč a zbieral silu na posledný úder z milosti. Za ním sa Iwa zviezla na zem. Naruto k nej priskočil a vzal ju do náručia. Z kútika úst jej vytiekol pramienok krvi.
„Nie, Iwa...“zašepkal neveriacky Naruto. “Musím ju čo najrýchlejšie dostať do nemocnice, asi má vnútorné zranenia z boja zo Sakurou...“ pomyslel si. Zdvihol ju zo zeme a obzrel sa za Sasukem. Hruď sa mu nedvíhala. Nedýchal. Naruto sa naňho posledný krát pozrel a rozbehol sa do Konohy. “Neboj Sakura potom sa pre teba vrátim“ zašepkal Naruto.

Keď už ich nebolo vidieť, Sasuke sa začal plaziť po zemi ďalej do lesa.
„Hlupáci...Zadržať dych je tak ľahké. Môžem sa vrátiť a zabiť ich, keď to budú najmenej čakať. Hahaha“ začal sa Sasuke šialene a nahlas smiať. Doplazil sa ku kmeňu stromu a oprel sa oňho. Na chvíľu zavrel oči. Slnko na oblohe zakryli šedé mraky a zdvihol sa vietor. V diaľke začul vlčie vytie. Nevenoval tomu pozornosť. No potom sa ozvalo bližšie a bližšie. Ozývalo sa spredu, zozadu...zo všetkých strán. Vlky, ktorých prilákal pach krvi, ho obkľúčili.
„Do riti“ Sasuke sa začal škriabať na nohy no už bolo neskoro. Z krovia pred ním sa vynoril prvý vlk. Potom aj sprava, zľava...Videl celú smečku šedobielych zvierat, ktorým kvapkali sliny z papule. Ako na povel naňho všetci skočili.
„NIEEEEEEEEEEEE!!!“ kričal Sasuke od bolesti, no vlci si to nevšímali a ďalej trhali jeho mäso... Za päť minút už so Sasukeho moc neostalo a nažraté šelmy spokojne odišli...

„Kde...Kde to som?“ prebrala sa Sakura s prvými kvapkami dažďa na tvári. Ešte chvíľu ležala dezorientovane na zemi, ale potom si spomenula...
„Sasuke!“ vykríkla Sakura a bola razom na nohách. Rozbehla sa smerom, kde tušila, že sa odohrával boj. Dobehla tam a uvidela na zemi krvavé stopy. Vydala sa po nich dúfajú, že nepatria Sasukemu...Ale osud je krutý...
„NIEEE! Nie Sasuke! Preboha! NIEEEEE!“ kričala plačlivo, keď zbadala na zemi krvavé, roztrhané telo. Čo najrýchlejšie sa odtiaľ utiekla. Medzitým sa už spustil poriadny lejak. Sakura videla len na krok pred seba. Okrem toho bola psychicky mimo z tej hrôzy, čo videla. Bežala a bežala ani nevedela kam. Vybehla z lesa a utekala ďalej, nevnímajúc cestu pred sebou. A prudké ho zrázu za lesom si všimla neskoro...

ludia vsak je ta posledna veta naj ?

to je super tami myslim ze apson takto si vybijas zlost na sasukem ze ho v poviedke nechas zomret

dalsia poviedka na prianie tentoraz je tercom Orochimaru *muhehe*

Poviedka pre Charlottu alá pedofil skončil XD

"Zdá sa, že je vzduch čistý" uškrnula sa sama pre seba Charlotte. Zoskočila zo stromu a ďalej sa zakrádala v nočnom tichu. Bola tak blízko svojho cieľa, že sa už nemohla vrátiť, ani keby chcela.

"Malo by to byť tu...tak prečo..." rozmýšľala potichu. Sledovala ho až sem...ale v okolí nebolo nič okrem pár stromov a skál.

"Ibaže..." sústredila svoju chakru do ruky a z celej sily ju vrazila do zeme. Tá praskla a Charlotta sa prepadla do podzemnej chodby, ktorú osvetľovali iba horiace fakle po stenách.

"Aké jednoduché..." znova sa uškrnula a rozbehla sa po chodbe. Pozrela sa na zvitok v ruke. Bola na ňom nakreslená jednoduchá šípka, ktorá jej ukazovala smer. Jednoduchá, ale účinná. Toto zdanlivo slabé jutsu dokázalo vystopovať kohokoľvek na kilometre ďaleko podľa jeho krvi. Šípka sa taktiež prispôsobovala terénu, čo znamenalo, že na križovatke chodieb vždy presne ukázala kam odbočiť. Bežala dobrých 20 minút, kým sa konečne dostala na koniec chodby. Otvorila ťažké kamenné dvere a vstúpila do obrovskej miestnosti, v ktorej boli samé sklené nádoby. V každej z nich bolo niečo zelené v divnej tekutine. Keď pristúpila bližšie k jednej z nich zistila, že je to rastlina. Ale divnejšiu v živote nevidela. Mala ako keby ruky a nohy...až moc sa podobala na človeka. Pristúpila k ďalšej a bola podobná, len ešte nevyvinutá. Niekoho mu tie rastliny pripomínali, ale kým sa nad tým poriadne zamyslela, vyrušil ju zvuk hodeních ihiel. Uhla sa.

"Prepáč, že som ťa tak hrubo vyrušil pri obdivovaní môjho výtvoru" ironicky sa usmial Orochimaru, ktorý sa ku Charlotte zbabelo priblížil zozadu.

"Túto zelenú grcku voláš výtvor? Prosím ťa, nebuď smiešny" oplatila mu to Charlotte.

"Ešte sa uvidí kto je tu smiešny" vykríkol výhražne Orochimaru a poslal na ňu niekoľko svojich hadov. Tá ich poľahky zničila a zaútočila. Súboj trval dlho a jedno zakázané jutsu míňalo druhé. Polovica miestnosti už bola kompletne zničená Charlottiním justu Raiton Jibashi. Obaja na chvíľu zastali, aby sa vydýchali. Vražedne sa prepaľovali pohľadmi, kým si Orochimaru nezačal Charlotte doberať.

"Ty si vážne myslíš, že ma zabiješ? Cha! Nedokázal to ani Sarutobi nieto ešte ty!" znechutene si odfrkol .

"Sarutobi mal jednu veľkú nevýhodu a to vek. Bol proste moc starý. A byť tebou...výhrou nad starcom by som sa moc nevychvaľovala" pokojne mu odvetila Charlotte.

"To je jedno! Ako sa vôbec opovažuješ na mňa útočiť! To ja som sa o teba postaral keď ťa všetci odvrhli. To je som ťa naučil to čo vieš dnes. To ja..."

"-To ja som zabil tvojich rodičov, ktorý potlačovali tvoj potenciál a urobil z teba úžasného ninju-...To si chcel povedať však?" naštvane mu skočila do reči Charlotte.

"No zrovna to som na mysli nemal....ale musím s tebou súhlasiť" uškrnul sa Orochimaru, no vzápätí sa zamračil.

"A kvôli tomu si utiekla a..."

"...a stala sa missing ninjom...áno to bol ten dovôd."

"Missing ninja" uchechtol sa Orochimaru "...moderný názov pre zblúdilé ovečky!"

"Si trápny vieš o tom?" povedala znudene Charlotte.

"Tak dosť!" okríkol ju Orochimaru, "...čo keby sme to ukončili?"

"To tebe sa huba nezavre" sladko sa naňho usmiala. Orochimaru sa naštval, vytiahol kukanie a rozbehol sa proti Chalotte.

"Takže sme bez chakry, čo? No tak dobre v taijutsu na mňa nikto nemá" pomyslela si s víťazným úsmevom Charlotte a odazila jeho útok. Po chvíli sa už pekne domlátený Orochimaru válal na zemi.

"Nechcel si to ukončiť?" spýtala sa Charlotte s nebezpečným úsmevom, pomaly sa k nemu približujúc. Ten rýchlo vyskočil a rozbehol sa kamsi na koniec miestnosti. Charlotte nezostávala pozadu. Orochimaru dobehol k obzvlášť veľkej nádobe a rozbil na nej sklo. Tekutina sa vyvalila von a odhalila čo chránila. Charlotte zastala a neveriacky zašepkala:

"To nie je možné..."

"Prekvapená? Niečo takéto si nečakala však?" škodoradostne sa zasmial Orochimaru a postavyl sa za postavu, ktorá sa medzitým pohla a vystúpila z nádoby. Charlotte tomu stále nemohla uveriť. Pred ňou totižto stála verná kópia Zetsua až na jeden malý rozdiel. Farby na tváry mal naopak.

"Ak si kladieš tú otázku, čo myslím, tak áno. To ja som vytvoril Zetsua! A toto je jeho brat, Etsu. Zatiaľ sa mi podarili len oni dvaja. Ale viac, ako jedného na teba nepotrebujem. Tento je totiž silnejší ako Zetsu! Má taký malý bonus. Jed. Už sa teším, ako ťa uvidím zvýjať sa v smrteľných kŕčoch! Etsu! Zabi ju!" skríkol na Zetsuovho brata. Charlotte o krok ustúpila, no Etsu sa ani nepohol.

"Na čo čakáš, ty sprostý kvet! Zabi ju!" skríkol Orochimaru znovu, keď videl, že Etsu sa k ničomu nechystá. Ten sa teraz otočil proti nemu. Orochimaru neváhal a vyslal do neho svoju chakru, aby ho zase mohol ovládnuť. Etsu sa otočil späť k Charlotte. Z tela mu vyrástli dlhé liány, ktoré sa vrhli na Charlotte. Tá sa im chvíľu dokázala vyhýbať, ale potom ju jedna zasiahla. Charlotte vykríkla a spadla na zem držiac sa za bok. V tých liánach bol totižto ukrytý ten jed, ktorý Orochimaru spomínal. Nemohla sa pohnúť. Bolesť z rany ju úplne paralizovala. Zavrela oči v očakávaní smrtelného úderu, no ten neprichádzal. Keď ich znova otvorila, zbadala ako sa Etsu vrhá na Orochimara. Ten stuhol prekvapením a nestihol mu zabrániť v streknutí jedu do jeho tela. Potom sa Etsuove liány začaly obtáčať okolo Orochimarovho tela. Ten mohol len vytreštiť oči, keď mu jedna liána vnikla do úst, odkiaľ putovala do žalúdka. Orochimaru pridusene vykríkol. Ďalšia išla cez jeho nos a vyliezla ušami. Charlotte si mohla vychutnať pohľad ako Etsu pomaly a bolestivo trhá Orochimara zvnútra. Keď Etsu skončil a odhodil Orochimarove bolesťou skrivené telo, jednoducho sa otočil a odišiel, ponechajúc Charlotte jej vlastnému osudu. Tá sa horko ťažko postavila a dostala sa z Orochimarovho úkrytu. Po ceste ešte nalepila na stenu pár bômb, ktoré potom na diaľku odpálila. V bolestiach sa oprela o strom a nehybne sa dívala na horiacu zem pred ňou.

"Konečne je mŕtvy!" pomyslela si a spokejne sa usmiala. V jej očiach sa odrážal horiaci oheň. Už ju ani rana nebolela. Plamene sa pomaly plazili až k nej. Neprekážalo je to. Už to bolo jedno. Oči sa jej pomaly zatvorili a naposledy vydýchla, chvíľu pretým, ako sa oheň dotkol jej tela...

je to super len preco pedofil???to jedine neviem lebo am nebolo tusim nic spomenute ze by taky bol...
ale inak super mas dobre napady

Bo mne prijde jak pedofil...v jednej casti mangy (ktoru som uplne nahodou videla) tak divne vyplazoval jazyk a pritom vypraval daco sasukemu

heh to bolo písane pre mna Inaq super poviedky ako vždy Tami

super poviedky

lol nejako mi to tu hrzdzavie nudim sa tak pridavam svoju najcerstvejsiu a tusim aj najkratsiu poviedku :DD
pozn. neni to shounen ai xD

Nikto nepríde...

Sedím tu znova... sám... a rozhliadam sa okolo seba. Pozorujem šťastné tváre iných detí, pre ktoré si ich rodičia prišli. Už sa stmieva a tichá noc pomaly halí okolie do svojho náručia tmy. Teraz už nepočuť zvuk detského smiechu. Iba lampy na ulici ticho bzučia.
Naposledy sa odrazím nohami od zeme a vyskočím z hojdačky. Nemá cenu tu čakať... Pre mňa nikto nepríde.
Pomaly smerujem domov. Ulice sú prázdne a moje kroky sa od stien odrážajú ako ozvena. So sklonenou hlavou premýšľam o svojom živote...
Vždy som bol sám... Za päť rokov svojho začínajúceho života, som nevidel nič iné než chladné pohľady alebo falošné úsmevy. Všetci ma nenávidia. A prečo? To neviem... A nikto mi to nechce povedať. A kto by mi to aj hovoril? Okrem toho falošného Hokageho sa so mnou nikto nerozpráva. Len tie chladné pohľady...
Zastavil som a sledoval jednu vločku, ako padá na zem. Za ňou nasledovala ďalšia a ďalšia... Nepočítal som ich. O chvíľu už chodníky pokrývala slabá vrstva snehu. Strčil som si ruky do vreciek a zabočil do jednej tmavej uličky. Chcel som si len skrátiť cestu...
„Hej TY!“ Otočil som sa za hlasom. Na konci, z ktorého som prišiel, stála skupinka starších chalanov. Boli traja. Stál som a čakal, čo sa stane. Začali sa ku mne približovať. Ich kroky vo mne vyvolali strach. Nechápal som prečo. Potom som začul kroky aj za sebou, ale kým som sa stihol otočiť, niekto mi pevne chytil ruky a držal mi ich za chrbtom. Bolelo to... Chalan najbližšie pri mne sa začal chechtať. Zodvihol päsť a vrazil mi ňou do brucha. Za ňou nasledovala ďalšia a ďalšia rana... Nepočítal som ich. Nechápal som prečo to robia... Čo sa dialo...
Ten čo mi držal ruky ma pustil a kopol ma do boku. Vrazil som do steny a zviezol som sa popri nej na zem. Zavrel som oči bolesťou, keď ma niekto chytil za vlasy a zdvihol na kolená, len aby ma mohol znovu poslať k zemi. Neviem, ako dlho sa so mnou takto hrali, ale nakoniec ma tam nechali ležať a odišli. Nadvihol som hlavu... chcel som vstať... ale nedokázal som to... príliš to bolelo. Bolesť ma zvnútra zožierala a šepkala slová nenávisti, ktorú ku mne všetci cítili. Okolo mňa bol sneh pokrytý krvou. Prial som si zomrieť. Smrť je to najlepšie, čo ma mohlo v tejto chvíli stretnúť. Otvorila by náruč a ja by som sa nechal objať prázdnotou, kde by už nebola bolesť. Nebo? Peklo? Je mi to jedno... Môj život je peklo, nemôže byť nič horšie.
Nechal som slzy stekať po svojej tvári...
Vedel som, že je to môj koniec...
Príliš to bolelo a svet okolo mňa tmavol...
Neobťažoval som sa ani volať pomoc...
Bolo by zbytočné, volať niekoho, kto nepočúva...
Niet návratu...
Nikto nepríde...

jeee kraaasne dojimave

OMG! Tami! tz si sa prekonala... fak naaaaaadhera!

tz szom rzada zze szom sza przekonala

super!!