Druha šanca od Nasi

Takze tato powiedka je zo stranky www.shounenaifanfiction.estranky.cz a ma zatial 5 casti postupne vam ich sem budem davat.
a postavy:
-Iruka: mlady chalan vysokoskolak ktory byva so svojou mamou este ked bola jeho mama tehotna jeho otec zdrhol ale parkrat ho iruka videl...
-Yume: frajerka Iruky/i(boh vie ake i tam ide...), chodi na tu istu vysoku ako iruka len do inej triedy je mladsia od iruky/i ale nie o vela... a byva vo vlastnom byte
a dalsie postavy budem priebezne doplnat...
takze zaciname hih...

Druhá šanca 1.Časť

,,Tresk,, s treskotom som za sebou zabuchol dvere svojej izby(jediná izba kde mi matka tak často nelozí).

Práve ma moja matka nasrala pretože som mal ísť na koncert japonskej rockovej skupiny, no môj otec volal matke že či by ma mohol zobrať do divadla na muzikál. Samozrejme že matka súhlasila (a ani sa ma na nič nepýtala). A zvyšok si asi viete domyslieť. Takže večer s kamarátmi na koncerte najlepšej japonskej rockovej skupiny som musel vymeniť za nudný otravný večer s otcom (ktorý sa o mňa aj tak moc nezaujímal) v divadle na nejakom nudnom muzikáli (a ešte k tomu s jeho frajerkou).

********************************************

Naraňajkoval som sa a dohodol som sa s kamošmi že pôjdeme von (a poviem im že večer nemôžem...).Tak som išiel von a povedal im to. Videli že som nasratý tak ma radšej nechali na pokoji. Domov som na obed nedošiel- ešte stále som bol vonku. Potom keď sa už všetci rozpŕchli domov, išiel som domov aj ja. Zrazu som pri našom vchode uvidel Yume, moju frajerku.

,,Ahoj Iruka kde si bol?,, - vyrútila sa na mňa s otázkami

,,Čau Yume, bol som s kamošmi vonku,, -znela moja suchá odpoveď

,,A čo mieniš porábať večer?,, -bolo vidieť že sa nemieni vzdať

,,Ále idem s otcom a jeho frajerkou do divadla,, odpovedal som

,,Vieš úžastná zábava,, dodal som ironickým tónom

,,Aha,, -bolo vidieť že je sklamaná

,,Ja,, začala nesmelo ,, Myslela som že si niekam vyrazíme,, povedala sklamaným tónom.

,,Je mi to ľúto Yume, ale ako vidíš otec si so mnou spravil svoj program,, -povedal som jej sklamane

Ešte sme sa chvíľu rozprávali a potom som už išiel domov.

Radšej som domov ani chodiť nemal. Hneď ako som sa zjavil vo dverách, matka do mňa začal hustiť že prečo som došiel tak neskoro, a že kde a s kým som bol. Ešte ďalšia šupa došla keď mi matka tým sladkým mamičkovským hlasom zdelila, že mi už oprala a vyžehlila sako.

,,Čože??!Sako??!,,

,,Áno miláčik snáď si nechceš ísť do divadla v športovom tričku,,

,,To nie ale sako si na seba nedám...!,,

Boj nakoniec vyhrala matka. Bohužiaľ. Do divadla som musel ísť v saku...

***************************************

Došli sme do divadla. Otec bol k Ire veľmi galantný (čo sa často nestáva). Keď sme si sadli na svoje miesta, tak sa hneď začalo vystúpenie. Otec sa prisunul bližšie k Ire. Bolo vidieť že ma sleduje či som to postrehol. Asi v strede vystúpenia sa začali bozkávať. Samozrejme aj toto som postrehol. Síce som kukal na predstavenie ale myšlienkami som bol buď na koncerte s kamošmi alebo na romantickej prechádzke s Yume. Divadlo sa skončilo a otec ma odprevadil domov.Už bol rád že je s Irou sám.Zamával som im a ťahal sa pomaly domov...

********************************************

Nadránom ma zobudil môj otravný budík.Zobral som ho a v polospánku hodil do zatvoreného okna. Bola to riadna šupa (ani som netušil že mám takú silu).Matka hneď doletela do mojej izby a začala hučať na celý barák. Bolo to neznesitelné ale ja som jej krik ignoroval. Pomaly som vstal z postele a začal sa obliekať do školy. Keď som sa obliekol šiel som za matkou do kuchyne. Nemal som na nič extra chuť tak si zobral z misy jedno jablko a vystrelil som z bytu. Musel som sa však vrátiť pretože som si zabudol kľúče. Keď som došiel na školský dvor, naša banda tam už stála. Kráčal som k nim ale Yume si ma odchytila a začala mi čosi vzrušene vykladať. Moc som ju nepočúval ale zachytil som slová ako: bratranec, príde, bude u mňa bývať a bla bla bla.

,,HALÓÓÓ POČÚVAŠ MA? SI PRÍTOMNÝ?,,

,,Ale hej, hej.....,,

,,Tak áno alebo nie?,,

,,Čo?,,

,,Ja som vedela že ma nepočúvaš, ale no môj bratranec sa sťahuje ku mne do bytu a pýtam sa ŤA či ho pôjdeš so mnou vyzdvihnuť na letisko,,

,,Mhm... tak uvidíme sa po škole,, -odpoviem jej znudeným hlasom

-Super- poviem si sám pre seba s iróniou v hlase...

ano a zabudla som reakcieee kladne aj zaporne dikiii

mne sa druha sanca lubi...ale to uz vies

to sa vam fakt nikomu nepaci moja powiedka?? teraz nwm ci sem mam dat dalsiu cast...

mno mi hovor prave pisem druhu cast k mojej ale asi ju tam nedam ked ju tam nikto nechce.......mimochodom ja chcem druhu cast tvojej poviedkyyyyyyyyyyy

ale saq ty si ju citala... ale inak na stranku ti dal k jednotke jajussh koment...

Druhá šanca 2.diel

,,Pohni si! Dojdeme neskoro“ kričala Yume.

,,Veď už idem“ odpovedal som jej mrzuto.

Aby toho nebolo málo všade bolo plno ľudí a my sme sa stratili v letištnej hale. Keď sme sa konečne dostali do čakárne, Kito s batožinou už na nás čakal. Yume sa za ním rozbehla s otvorenou náručou, a objali sa. Ja som tam len trápne stál a prizeral sa. Keď sa po polhodine doobjímali, prišiel ku mne a podal mi ruku.

,,Čau ja som Kito, bratranec Yume“ predstavil sa.

,,Iruka“ odpovedal som a s čudným pocitom som prijal jeho ruku.

Po tom čo sme chvíľu stáli v trápnom tichu Yume zavelila na odchod. Keď sme prišli na parkovisko, a zastavili pred veľkým novým otcovým autom, Kito na mňa kývol. Keďže sa nerád chválim cudzím perím (to sa čudujete, že zrovna ja čo?) vysvetlil som mu že...

„To je auto môjho otca. “Vypožičal“ som si ho od neho na túto slávnostnú chvíľu.“

„Aha takže predpokladám, že nemáš ani doklady. Alebo sa snáď mýlim?“ uškrnul sa na mňa.

Povzniesol som sa nad jeho trefnú poznámku a šiel si sadnúť za volant.

„Nemal by som šoférovať radšej ja? Na rozdiel od teba mám vodičák.“

„To nech ťa ani nenapadne. Za volant tohto autíčka sa neposadíš ani cez moju mŕtvolu.“

„Tak dobre nič som nepovedal.“

Kito zdvihol ruky na obranu ako keby som mal naňho každú chvíľu skočiť v podobe rozzúreného buldoga. No asi som v tej chvíli aj tak vyzeral ale to on začal.

„Myslel som si“ odvetil som nazúrene a sadol za volant. Cesta ubiehala dobre až kým...

,,Do riti! Poliši.“ zanadával som s vedomím že ma otec roztrhne jak hada keď zistí, že som mu nielen ukradol auto ale bude to aj pekne mastná pokuta.

Zastavil som pri krajnici a rozmýšlal či budem mať náhrobok z mramoru alebo iba obyčajný drevený kríž.

„Švihni“ vytrhol ma z rozmýšľania Kito, ktorý ma zrazu odpútal a nadľudskou silou posadil na kolena. Začal som sa červenať a aj by som mu niečo povedal keby si v momente nepresadol na miesto vodiča a rýchlosťou svetla nezapol pásy sebe aj mne.

,,Dobrý deň, vaše doklady prosím“ ozval sa prvý z policajtov keď sa k nám došuchtali.

,,Dobre môžete ísť“ povedal druhý policajt a vrátil Kitovi doklady.

„Uf“ vydýchol som si keď odišli. Neviem či niesú slepý keď si nič nevšimli ale ďakoval som za to pánu Bohu.

Keď sme vyrazili, poďakoval som sa Kitovi.

,,Aspoň sa poučíš že, by si nabudúce nemal brať otcovi auto...“ povedal karhavo Kito.

,,No, ja som nechcel aby ste sa trepali autobusom alebo taxíkom“ povedal som na obranu.

,,Si milý, ale toto bolo riskantné, nabudúce to už radšej nerob“

,,Dobre, nechaj to tak“ odpovedal som podraždene.

Yume zatiaľ zaspala takže moc toho nepočula. Keď sme došli k jej domu zobral som ju do náručia(ešte stále spala) vybral som jej z kabelky kľúče a odomkol. Vošiel som do spálne a uložil ju do postele. Kito si zatiaľ vynosil svoju batožinu do bytu (na moje počudovanie toho nemal až tak veľa nato že sa k Yume sťahoval). Ja som zatiaľ spravil čaj pre Kita aj pre mňa. Keď sa Kito vybalil došiel za mnou do obývačky. Ponúkol som ho čajom a sušienkami.

,,Takže ty si z Kalifornie?“ začal som nenútený rozhovor.

,,Hej, to ti povedala Yume?“

,,Áno.“

,,Vy ste nejaký príbuzní či čo?“ začal vyzvedať.


,,No nie, ona je moja frajerka“ informoval som ho.

,,Mne o tebe nikdy nerozprávala“

,,Nie?“ začudoval som sa.

,,Nie“ potvrdil mi Kito.

,,Máš dáku babu?“ vypotil som zo seba po chvíli.

,,Babu celkom nie. Vieš som gay. Aby som ti odpovedal na tvoju otázku. Som voľný“ povedal a zvodne na mňa žmurkol.

Vytreštil som naňho oči a začal som sa znovu červenať.

,,Ehm...no...ešte čaj?“ opýtal som sa a nečakajúc na odpoveď som sa zdvihol a odišiel som do kuchyne.

,,Nechcem vedieť prečo sa na mňa tak pozrel. Mám z toho divný pocit. Musím vypadnúť.“ mumlem si.

,,Uhm...Kito?...Jjjja už asi pôjdem“ vykoktal som zo seba. ,,Pozdravuj Yume“

,,Počkaj vyprevadím ťa pred vchod“ nedal sa odbiť Kito.

,,Dobre“ súhlasil som nakoniec.

Keď sme išli výťahom dole Kito sa ku mne až nebezpečne priblížil. Niečo povedal no nebolo mu rozumieť. Pobozkal ma. Naštastie vtedy výťah zastal a ja som sa mu vytrhol. Bežal som domov, rozmýšlajúc o tom čo sa predchvíľou stalo.
,NO ALE ZASE TAK ZLE SA NEBOZKÁVA. NIEČO MA K NEMU PRIŤAHUJE. ALE NA ČO TO ZAS MYSLÍM MÁM PREDSA BABU KTORÚ ZBOŽNUJEM TAK PREČO BY SOM MAL BYŤ GAY???...„

********************************************

Ráno keď som už došiel do školy Yume tam aj z našou bandou stála...
Prišiel som k nim.

,,Ahoj zlato“ povedal som Yume a pobozkal ju na ústa.

,,Čaute“ pozdravil som ostatných.

Chvíľu sme tam ešte kecali, no potom sa už začalo vyučovanie.

*********************************************

,,Poď ku mne“ naliehala na mňa Yume

,,A čo Kito?“ pribrzdil som ju.

,,Ten bude dnes preč...pôjde na nejakú párty“

,,No....no tak dobre“ súhlasil som napokon.

Keď sme k nej došli, bežala hneď do kuchyne a išla uvariť čaj.

,,Už sa toľko s tým čajom neprpli“ zakričal som.

,,Už idem zlato“ zašvitorila sladkým hlasom.

Zobral som jej tácku z čajom a položil ho na stôl a pobozkal ju. Ona moje bozky opätovala. Po chvíli nám to však nestačilo a ....

*******************************************

Ráno som sa zobudil a chvíľu mi trvalo kým som si uvedomil, že ležím vedľa nahej Yume. Vstal som z postele a išiel som do kúpeľne s tým, že sa osprchujem. Otvoril som dvere a tam stál.....Kito.... nahý. Začervenal som sa a rýchlo zatvoril dvere. Kito ich otvoril a pobozkal ma. Znova. Odstrčil som ho a rozbehol som sa do spálne obliekol som sa a čo najrýchlejšie som išiel domov, stále sa červenajúc. Cestou domov som rozmýšľal o tom čo sa predchvíľou stalo.
,PREČO TO UROBIL KEĎ VIE ŽE CHODÍM S YUME ALE TO NAHORŠIE JE ŽE SA MI TO PÁČILO .ALE NA ČO TO ZAS MYSLÍM .PREDSA NIE SOM GAY ALEBO SOM?, - Už som sa zamotal do svojich vlastných myšlienok...........

no davam vam sem 3tiu cast ale neviem preco ked to aj tak nikto necita....

Druha sanca 3.cast

Na druhý deň ma v škole čakal mierny infarkt.
Vošiel som do triedy a s hrôzou som zistil že za mnou sedí Kito. Šokovaný som k nemu prišiel a spýtal sa ho:

,,Čo tu robíš??!,,

,,No chcel som si dokončiť vysokú...,, -odpovedal mi akoby sa nič nedialo.

,,Mhm dobre, dobre,, -zakoktal som a bezmocne som si sadol na svoje miesto.

Celý deň som sa nevedel sústrediť vždy som na chrbte cítil jeho pohľad.

,,Cŕŕŕŕŕŕ...,, -záchranný zvonček konečne zazvonil na koniec vyučovania.

Z triedy som vybehol medzi prvými aby som domov nemusel ísť s Kitom.

Išiel som rovno domov pretože som chcel byť doma čo najrýchlejšie.

***************************************

Už to bol druhý týždeň a Kito mi strašne liezol na nervy. Začínal som byť paranoidný a stále som sa obzeral nervózny z toho, že sa hrá na špióna.

,,Už to takto nejde,, -povedal som si a deň som sa rozhodol výnimočne stráviť bez Kita.

Preto som Yume vzal do kasína, dúfajúc že aspoň tam nás Kito nenájde. Od mamy som si "požičal" trochu peňazí a vyrazili sme.

***************************************

PO 10 saké a asi šiestej prehratej hre mi došlo že by sme mali pomaličky ísť pretože by som zachvíľu skončil na ulici.

No môj žalúdok začal protestovať a ja som musel rýchlo navštíviť toalety.

Keď som sa vrátil sadol som si a zadíval sa na Yume spiacu na stole.

,,Tá vždy spí keď ju najviac potrebujem,, -zahundral som si a začal rozmýšľať že či by som nemal spraviť to isté čo Yume. Asi som sa až príliš zamyslel pretože....

***************************************

Jediné na čo som si pamätal z minulého večera bol......................KITO VO DVERÁCH BARU!

Hneď ako som sa zobudil zistil som že som celú noc spal v slipoch a Kito ktorý ležal vedľa mňa tiež.

,,TY?!.................JA?!.......................MY???!,,

,,Áááááá dobré ráno,, - začal Kito ako keby som nič nepovedal.

,,Čo sa toľko divíš, však si mal celé oblečenie špinavé, no prepáč ale ja si posteľ zašpiniť nechcem,, -odpovedal po chvíli na moju otázku.

Odpovedať som mu však nestihol pretože ma chytila ranná nevoľnosť po opici....

Keď som sa vrátil dúfal som že Kito je ešte vo svojej izbe. V poslednom čase som k nemu cítil niečo viac....

No on už chystal raňajky. Sadol som si za stôl a odpil si z kávy čo Kito pripravil. P o chvíli za nami došla aj Yume. Potom sme sa všetci rozprávali. Keď v tom mi zazvonil mobil.

JA to citam uz druhy krat len neviem co ti mam napisat ked uz som ti to okomentovala........na tak pohni s dalsou castou ok ? (staci?)

prepisujem do compu 6caaast... takze vam sem dam 4. (ja wiem je kratka....)

druhá šanca 4.časť

Na displeji sa mi ukázalo : MAMA .

,,Čo tá zase chce ...“ –zamrmlal som si a zdvihol.

,,Ahoj Iruka“ -ozval sa z telefónu trocha namosúrený hlas.

,,Čau mami“ -snažil som sa aby to znelo veselo.

,,Okamžite príď domov musíme sa porozprávať“ –počúval som ju len na pol ucha a Kitovi a Yume som ústami naznačil že budem musieť odísť.

,,Čo sa deje mami?“ -spýtal som sa jej a pritom som si už na seba dával kabát.

,,Poviem ti to keď dôjdeš domov.“ -povedala a zložila.

,,Tak ahoj mami.“ Povedal som ale z telefónu sa už iba

ozývalo :,,tú, tú, tú“

,,Ale rozlúčiť si sa mohla“ -povedal som si ticho pre seba.

*********************************************

Ledva som došiel domov matka už na mňa čakala.

,,Kde si bol včera večer?“ – vyrútila sa na mňa s otázkou bez pozdravu.

,,Však u Yume.“ – napoly to pravda bola, no napoly nie ale to už matka nemusí vedieť.

,,Smrdíš alkoholom ..... ty si pil?!“ – a už som bol v pasci.

,,Nó to vieš s Yume sme slávili pol roka čo sme spolu a prípitok musel byť no nie? Chápeš ma však?“ – dúfal som že matka bude mať

aké -také pochopenie pre vec no mýlil som sa.

,,Ale samozrejme že chápem“ povedala sladkým hlasom.

,,No nedovolím aby môj syn bol totálne ožratý“ (pozn.autora: bojim bojim:D)

,,Vypadni z môjho bytu a keď sa umravníš tak môžeš prísť späť“ povedala naštvaným tónom, odišla do spálne a zabuchla za sebou dvere.

,,Ale ja nemám kam ísť....““ povedal som ale no ona už bola v spálni.

*******************************************

Zmieril som sa s tým, že budem musieť ísť preč z domu. A tak som si zbalil pár vecí a vyparil sa z domu.

*******************************************

Túlal som sa mestom, keď tu na mňa niekto zakričal.

,,Iruka, si to ty?“ – otočil som sa a predo mnou stál...................OTEC.

,,O..o..oci?“ –kukal som na neho ako na diabla.

,,Áno Iruka ty si ma pametáš?“

,,Kebyže ťa trikrát za svoj život nevidím, nepoznal by som ťa“ schladil som ho.

,,A okrem toho vyzeráš rovnako... staro“ – to ho dostalo.

,,Ako žiješ synak?“ – chcel odbočiť od témy.

,,Momentálne super“- povedal som ironicky

,,Matka ma vyhodila z domu a nemám kam ísť“

,,Nó ...“ –vidno že ho to zaskočilo

,,a nechceš bývať u mňa?“

,,Myslíš že by som mal bývať u otca ktorý keď zistil že mama je tehotná, tak utiekol ako zbabelec a nezáležalo mu ani na manželke ani na synovi.“ – už som sa rozčúlil.

,,Ja si myslím že nie.“

,,Ja si niekde bývanie nájdem o to sa ty nestaraj.“- odpovedal som a odišiel.

Nevedel som kam idem, len som vedel že chcem ísť preč od otca. Nakoniec som sa rozhodol že zájdem za Yume. Dúfajúc že jej to nebude vadiť som zaklopal....

poznas moj nazor JE TO SUPER

hey...dik...

Druhá šanca 5.časť

,,Áno?“ – ozvalo sa spoza dverí.

,,Yume to som ja, Iruka“ –povedal som aby vedela o koho ide.

Zakrátko sa dvere otvorili.

,,Iruka? Nebol si tu pred chvíľou?“- opýtala sa udivene.

,,Ja viem Yume, ja viem. Môžem ísť ďalej? Poviem ti čo sa stalo“

,,Jasné poď“

Vošiel som dnu a Yume za mnou zabuchla dvere.

,,Poď, sadni si. Nevyzeráš nejako zdravo dám ti kávu to ťa postaví na nohy“

,,Mhm ďakujem“

Odbehla do kuchyne, postavila vodu na kávu a prišla za mnou. Ja som zatiaľ pozeral z okna do diaľky ako neprítomný.

,,Tak o čo ide?“ – povedala vážnym tónom. Ešte nikdy tak vážne nehovorila, takú som ju nepoznal.

,,Vieš ako mi zazvonil ráno mobil...bola to matka. Chcela aby som išiel domov tak som išiel. Zisťovala, že kde som včera bol ale zistila, že som pil.“ - vyhŕklo zo mňa na jeden dych.

,,A to je nejký problém? Však aj ja som pila“ povedala stále s vážnosťou v tóne.

,,Hm to je pravda lenže ty nemáš otravnú matku. Teda aspoň s ňou nebývaš. Yume tušíš prečo som prišiel?“

,,Mhm“

,,Mohol by som s vami bývať? Prosím. Aspoň kým sa matka neukľudní“

Yume sa potmehúdsky usmiala.

,,Však ty už tu bývaš dávno“ –rozchichotala sa.

,,Toľko tu tráviš času že už to pokladám ako keby si u mňa býval“ –povedala a priblížila sa ku mne nebezpečne blízko.

Pobozkala ma. Ja som jej bozk opätoval. No vyrušila nás rýchlovarná kanvica v ktorej sa varila voda na kávu.

,,Idem ti zaliať tú kávu.“ -povedala a odišla do kuchyne.

Zrazu sa zo spálne vynorila strapatá hlava Kita.

,,Uáá dobré ránko“

,,Jéj, čau Iruka ,čo ty tu?“

,,Moentálne som váš spolubývajúci“

,,Fakt? To je super“

,,Ty si bol ešte ospalý, keď som odišiel?“

,,No čo ti budem hovoriť pri Yume by bol každý uťahaný“ –povedal ale stíšil hlas aby ho Yume nepočula. Bolo to dvojzmyselne povedané no ja som nemyslel na najhoršie.

*********************************************

Na ďalší deň sme išli všetci do školy. Ja s Kitom do svojej triedy a Yume do svojej. Celý deň som nedával pozor. Až na hodine s našim triednym som trošku spozornel. Hovoril niečo o výmennom pobyte, a že sa to týka len nášho ročníka. Keď som zistil o čo ide zas som nedával pozor lebo ja sa do nijakého výmenného pobytu nehrniem.

**********************************************

Cez obed za nami došla Yume strašne vzrušená a chcela nám niečo povedať.

,,No takže...“ –naťahovala čas

,,Aj vám triedny hovoril o výmennom pobyte?“

,,Mhm“ –zamumlali sme spolu s Kitom(mali sme plné ústa jedla)

,,A viete kam sa ide však?“

,,Kam“ – spýtal som sa pretože už som dožul sústo.

,,No predsa do Grécka, chápeš? Tam som sa vždy chcela ísť pozrieť“ –nahodila na nás žiarivý úsmev.

,,Ehm, že si sa neprihlásila do toho výmenného pobytu?“ –povedal som a vložil si do úst ďalšiu vydličku shushi.

,,Ale prihlásila ako to vieš? Ty ma úplne dokonale poznáš“ – to už sme sa ale obaja aj s Kitom dusili shushim.

,,Nebojte bude to len na pár mesiacov, dúfam že vám budem chýbať“ –žmurkla na oboch (už sme sa prestali dusiť).

,,No“ –prehovoril Kito ,,Zakázať ti to nemôžeme, ale dosť si nás týmto dostala, ak môžem hovoriť za oboch“ –pretože ja som stratil reč.

****************************************************

Keď sme došli domov Yume hneď bežala pre kufre aj keď cestovala až za dva týždne.No ja som mal iné plány...

dam vam sem rovno aj 6.časť....
inak dolezite je povedat ze trosku,,omacky,, ( ) mi tam pripisala Tami....

Druhá šanca 6.časť

Na ďalší deň strávený v škole som išiel za senseiom, že sa aj ja prihlásim na ten výmenný pobyt. Zaklopal som na kabinet a...

„Dobrý deň,Yamato-sensei“

„Dobrý deň,Iruka“

„Čo Vás ku mne privádza?“ –ešteže nechodí okolo horúcej kaše a ide rovno k veci.

„Viete sensei ja...ja by som sa chcel prihlásiť do toho výmenného pobytu. Išlo by to?“

„Hmm.... a chcete ísť do Grécka alebo do Ameriky?“

„Do Grécka“
Ono bolo tých pobytov viac? To som ani nezaregistroval...

„No tak to Vás musím sklamať. O Grécko je veľký záujem už nemáme rodiny, ktoré by sa podujali na výmenný pobyt...Viete väčšina študentov má v Amerike rodinu takže ich viac láka Grécko...“

„Aha“ povedal som ticho.

„Chápete nie?“

„Mhm...“

„Tak potom nič, do Ameriky ísť nechcem“ povedal som po dlhšej odmlke.

„Môžem Vám ešte s niečim pomôcť Iruka Yamanasha?

„Nie ďakujem Yamato-sensei. Dovidenia.“

„Dovi“

*******************

Takže môj plán nevyšiel...Čo teraz? Yume tam pôjde bezo mňa. Nie nemám strach, že by mi zahla. Naopak. Bojím sa toho, že tu ostanem s Kitom. A ešte s nejakým cudzím človekom namiesto Yume. Pri mojom štastí to bude nejaký úchylák a rovno aj gay. Ale možno sa bude Kitovi páčiť... Potom by som bol z hry vonku... Ale tiež to môže byť nejaká feši baba... možno lesba... ale to by tu s nami nevydržala. A možno to bude feši baba, ale nie lesba čo keď sa do nej buchnem? Čo potom s Yume?...
Hmmm...uvidíme, keď ten čas nastane ak vôbec nastane...

***********************

„Ahoj zlatko, som doma“ zakričal som na celý byt a zabuchol za sebou dvere.

„Myslíš tým mňa?“ v chodbe sa vynoril Kito.

„Nie,Yume“ odpovedal som sucho.
„Vieš, kde je Yume?“ pokračoval som rovnakým tónom.

„Vieš, že neviem? Asi išla s kamoškami nakupovať“

„A ty si kde bol?“ opýtal sa Kito.

„Ja? V škole za Yamato-senseiom...A ty si prečo nebol v škole Kito hm? Cez hodinu sa na teba pýtal... Ja ťa nebudem zakaždým, keď nebudeš v škole kryť...“

„Len buď pokojný...Vybavoval som si svoje záležitosti....“

„Tak záležitosti hej?...Aké záležitosti?....Nechcem aby si sa do niečoho namočil....“ Zdá sa mi to alebo sa o neho strachujem?
“Mohol by si nás do toho tiež zatiahnuť!“ Uf ešte sa mi to podarilo zachrániť. Bolo by predsa divné, keby som mal o neho zrazu strach.

„Ale nijaké...“

„Aké? Chcem to vedieť!“...

...ale odpovedať mi už nestihol...Yumine kľúče už štrngali v zámku....

„Čaute chlapci“ zašvitorila.
„Ako sa máme?“ povedala akoby nič....

„Super“ pokusil som sa o sarkazmus, no nevyšlo mi to...
„Kde si bola?“ pokračoval som

„S kamoškami nakupovať“

„Ja som ti to hovoril...“ pridal sa do debaty Kito.

„Super“ povedal som už sarkasticky...
„Čo si si kúpila láska?“ snažil som sa byť milý...

„Také sexi prádielko... to aby som sa ti páčila... a ešte nejaké handry do Grécka...Ale však uvidíte...prehliadka bude nebojte sa....“ povedala, spiklenecky na nás žmurkla a odišla do izby...

„No my by sme mali spraviť večeru, čo myslíš Iruka?“ opýtal sa Kito.

Prikývol som. No len čo som otvoril chladničku...

„Yume? Potraviny si náhodou nekúpila že?“

„Nie. Prečo?“
„Lebo chladnička je prázdna...“ oznámil som jej.
Potom som sa otočil na Kita.
„Zdá sa, že si budeme musieť objednať pizzu. Alebo sa pôjdeme niekam najesť?“ Ten sa pozrel smerom k dverám izby kde sa Yume prezliekala...

„Som za donášku“ povedal po chvíli.

„OK aj ja...“

*****************

O polhodinu nám doniesli 3 pizzy. Pochutnávali sme si na nich až kým Yume nežačala debatu:

„No a keď už teda odchádzam čo takto spraviť rozlúčkovú párty?“

„Nóóó“ vypotil som zo seba.

„A môžeme pozvať mojich aj vašich kamošov čo poviete?“

„Nóó“ ozvalo sa zo mňa zas.

„To je super nápad!“ ozval sa Kito nadšene.

„Super! Takže začneme s prípravami“ kým Yume kecala ja som hodil na Kita veľavýznamný pohľad...

Yume sa zrazu zdvihla a išla si pre daľší kúsok pizze.
Kito mi pošepkal:
„No čo...aspoň bude haluz....“
„Mhm...“ znela moja odpoveď
Medzitým sa Yume vrátila.
„Tak chlapci kedy to spravíme? Nechcem to robiť pred cestou...čo takto o týždeň? Dobre platí...“ povedala skôr než niekto stihol niečo namietať.
„Takže teraz si rozdelíme úlohy...Kito ty...ty nakúpiš aj s cukríčkom občerstvenie.“ a otočila sa na mňa. Ten cukríček mal patriť asi mne však? S Kitom sme si vymenili pohľady...Yume vrátila svoj pohľad ku Kitovi a pokračovala...
„A ešte by si mohol upratať...a ty miláčik ty by si mohol rozoslať pozvánky ľuďom, ktorých adresy ti dám neskôr. A ešte sa postaráš o hudbu.“
„A čo budeš robiť ty?“ predbehol ma Kito otázkou, ktorú som mal na jazyku už hodnú chvíľu..

„Ja? No budem na vás dozerať a ešte spravím ten zoznam hostí“

„A na akom papieri chceš i pozvánky?“ spýtal som sa sarkasticky.
„Nó, asi na oranžovom miláčik...“
Ešte aj toto si bude diktovať...čo nepostrehla ten sarkazmus v mojom hlase?
„Dobre dohodnuté“ ozvala sa Yume po chvíli

*******************
Dni ubiehali čoraz rýchlejšie a mne sa čoraz častejšie vracala myšlienka že budem musieť byť s Kitom, sám niekoľko mesiacov, bez Yuminho dozoru. Čo keď po mne znovu vyštartuje? Nebojím sa toho, že by ma znásilnil... to nie. Predsa len aj keď je starší ja som silnejší. Bojím sa toho, že sa mi to bude páčiť rovnako, alebo možno viac, ako jeho bozk. Čím častejšie myslím na Kita, tým viac ma napadá, aké by to bolo keby sme boli spolu. Už som sa zmieril s tým, že sa mi páči ale čo s Yume? Nemôžem je len tak opustiť. Pravdaže je tu ešte možnosť tajiť svoje city a ďalej chodiť s Yume akoby nič. Ale v tomto som nikdy nebol dobrý. Určite by na to pochvíli prišla sama. Sakra! Je to veľmi komplikované. Za všetko môže ON! Keby nikdy neprišiel, tak som bol ďalej s Yume bez starostí a nemusel som teraz riešiť tieto problémy... Chce sa mi zakričať na celý svet...

„Bože prečo zrovna ja musím mať taký nahovno život?!“

*******************

Kedže ma už prestalo baviť čumieť na stenu a premýšlať o samovražde, rozhodol som sa ísť do baru, kuknúť, či tam nebudú nejakí moji kamoši...neboli...Zase sa budem musieť spoľahnúť na jedinú vec, čo mi pomáha v takýchto depresívnych chvíľach....
„Jedno saké, prosím“ otočil som sa na barmanku a sadol si na stoličku. O chvíľu som sa alkoholom nalieval o stošesť.

„Čo ty tu mladý?“ začal chlapík vedľa mňa. Mohol mať asi 27...

„Mám krízu...“

„To vidím, ja som Aki“ predstavil sa a podal mi ruku.

„Iruka“ prijal som ruku

„Môžem nejako pomôcť?“

„Hmm... pochybujem...“

„Ako myslíš, ale ja ti rád pomôžem“

„No tak ti poviem, že mám nahovno život stačí?“

„Nestačí!“

„Nestaraj sa dobre?“

„Ty asi nie si moc zhovorčivý...“

„Hm? Myslíš?“

„Som o tom presvedčený...“ povedal a vrhol na mňa žiarivý úsmev.

„Ty si nedáš pokoj však?“

„Som tvrdohlavý...“

„Nechceš ísť otravovať niekoho iného?“ uprene sa mi zahľadel do očí...Nemohol som uhnúť, lebo by to znamenalo že sa vzdávam...

„NO DOBRE! VYHRAL SI! POVIEM TI TO!“

„Som samé ucho“ povedal s úškrnom čo ma naštvalo. Asi si to všimol, lebo začal byť konečne vážny...
„Oukej, tak začni, počúvam...“

Vyrozprával som mu o celom mojom živote, o celom mojom trápení...


„Nó.... tak to vážne nemáš ľahké...“ skomentoval to Aki po chvíli.

„A najhoršie je, že neviem koho milujem viac.....“ povedal som už poloopitý...

„No v tomto sa za teba rozhodnúť nemôžem...“

„To mi bolo hneď jasné...“

„Vieš čo? Ten alkohol čo si vypil bude na mňa hey? Aspoň trochu ti pomôžem....“

„Mhm...“ už som skoro ani nevnímal....

„No a teraz ťa odveziem domov....nemôžem ťa predsa takéhoto namol pustiť domov...“ otočil sa na barmanku.
„Zaplatíme prosím....mhm...Toľko?...no nech sa páči...“
„No poď Iruka...“


********************

„Ďakujem Aki za odvoz...“ sám som sa divil akú zmyslu plnú vetu som dal dohromady....
„Nie je zač, Iruka....tu máš moje číslo, keby si niečo potreboval....“ povedal a podal mi kúsok pokrčeného papierika.

Keď som došiel hore do bytu, Yume práve niekam odchádzala...brala si batoh a jablko....

„Idem ku kamoške. Čaute chlapci, vidíme sa zajtra...“ zakričala z chodby Yume.

„Počkaj ty tam ideš na noc?“ zakričal som no Yume ma už nepočula.

„Zdá sa, že hey...Byt máme celý pre seba...“ žmurkol na mňa Kito.
Ja som sa len pousmial a dal mu pusu. Z jeho výrazu som vyčítal prekvapenie. Zrejme nečakal, že iniciátorom budem tentoraz ja. A stalo sa. Mal som na neho strašnú chuť. Neviem čo sa mi porobilo, asi to bolo množstvom alkoholu v mojej krvi, ale už som si bol istý, že ho milujem....V tej chvíli mi to prišlo také prirodzené a zrejmé, že som sa sám sebe ani nečudoval...Zázračný prevrat... Doteraz som sa tomu bránil ani neviem prečo...Konečne som mal po jednom probléme. Konečne som sa rozhodol. Možno to budem neskôr ľutovať, ale teraz to nie je dôležité. Teraz ma zaujímajú celkom iné veci...
Začal som mu dávať dole tričko a tlačil som ho do spálne. Ale Kito sa zarazil a odtlačil ma od seba:

„Ty si pil však?!“ skríkol na mňa. Asi by som sa zľakol, ale teraz mi to bolo jedno.

„Prečo mi to všetci vyčítajú?“ zahundral som.

„Lebo je to nezdravé!“ vrátil mi to.

„Ako keby si ty v živote nepil!“ znovu som sa pokúsil dať mu dole tričko.

„Lenže ja pijem príležitostne!“ tentoraz skríkol hlasnejšie a aj ma rozhodne odsotil.

„Lenže ty nemáš moje problémy!!!“ stratil som nervy.

„Tak sa so mnou a Yume poraď o tvojich problémoch!“ povedal ticho po chvíli trápneho ticha s prosbou vo svojich modrých očiach. Mal som pocit, že sa v nich utopím tak sa strhol svoj pohľad stranou a potichu zašepkal.

„To nejde...“ nebol som si ani istý, či ma počul, ale už som tam nemohol ostať. Nechcel som vidieť smútok v jeho očiach. Odišiel som...

fuhaa dobre to je
dufam ze rychlo napises dalsiu cast

bude xixi ale tu sem asi dat nemozem ....

precital som to je to dobre

heeey? to som radaaa konecne sa to paci aj niekomu ,,cudziemu,, bo secqo mi komentovali kamosi....

Taaak moja sľúbila som čo som dodržala a je to supeeer! Vážne, nehovorím to len tak, hrozne sa mi to páči. Vieš dobre vymýšlať zápletky a najviac sa mi ovšem na tom páči shounen-ai Dúfam že postupne z toho bude aj yaoi :D Krásna poviedka , teším sa na pokračovanie

bude... v 7 mej casti ktora je na mojom bloguuz je aj ta 7ma cast a je tam aj yaoi ale newiem ci ju sem mam dat...

dáááj pls! Tu sa mi to lepšie číta ako na blogu

okis tak tu to je ale rychlo citaj nez to Rinkie zmaze!

a este zaciatok yaoi je moj a zvysok Tamin...


"Iruka?" pomaly som otvoril oči a pred sebou som uvidel Kita.

"Iruka?" opýtal sa znovu. Ja som sa zmohol len na:

"Mhm..." po chvíli som sa posadil na posteľ, pretrel si oči a pozrel na Kita.

"Pamätáš sa na včerajší večer?" prikývol som.

"Áno pamätám aj keď som bol trochu opitý..."

"Prepáč...nechcel som na teba nahučať...proste mi ušli nervy...nechcel som ťa raniť....prepáč.."

Najprv som bol v šoku z toho čo povedal no po chvíli som sa spamätal a ako odpoveď dostal pusu na líce.

"Vieš že doteraz som nevedel že si taký citlivý?" povedal som Kitovi.

"A teraz už vieš?"

"Áno, viem" povedal som, vstal z postele a kráčal ku kúpeľni.

*************

"Dnes ideme raňajkovať von" povedal Kito

"Lebo sa ešte nikto neuráčil skočiť do obchodu." dodal ešte.

"Pôjdeme na rámen?" pozrel som na neho šteňacími očami.

"Keď chceš...,pôjdeme teda do Itaki ramenu dobre?"

"Jupííí" zakričal som ako malý chlapček...

"Tak poďme nie? Choď sa obliecť..." až teraz som si vlastne uvedomil že mám na sebe iba uterák..

"Alebo chceš ísť takto?"

začervenal som sa a odpochodoval do izby...

**************

"Fúha, tu majú plno...." utrúsil Kito.

"Tu majú plno vždy..." reagoval som na jeho trefnú odpoveď. Sadli sme si a objednali.

"Iruka?Si to ty?" otočil som sa.

"Aki? Ahoooj!"

"Čauko..."

"Ehm... toto je Kito."

"Teší ma " podal Kito Akimu ruku.

"Kito? Tvoj ehm..... probl..."

"Spolubývajúci..." skočil som mu do reči.

"Aha...jasné ... ahoj Kito ja som Aki..." a prijal Kitovu ruku.

"Nó tak ja už pôjdem aj tak som bol na odchode...len som Vás chcel pozdraviť....som rád že som ťa spoznal Kito..... dobrú chuť... ahojte..."

"Ahoj" zakričali sme spoločne za Akim.

"To bol kto?"

"Môj kamarát."

"Aha...a nie je trochu starší?"

"No je a čo? On sa mi prvý prihovoril."

"Aha však nevadí...ja len že odkedy sa bavíš so staršími?"

"Nó... Ale ty si tiež starší a bavím sa s tebou..."

"Heh..." týmto som ho zrejme dostal...

"No, nevadí aj tak ti to zakázať nemôžem...no už nám to nesú tak si pochutíme..." povedal keď zbadal čašníčku ako sa k nám blíži s jedlom...

"Mňam..." oblizol som sa...

"Koľko je hodín? O desiatej máme prednášku" zasekol som sa zrazu....

"Pol desiatej..."odpovedá mi Kito

"To by sme si mali švihnúť lebo to nestihneme...a ja teda nechcem počúvať zase tie Yumatove prednášky o tom že máme chodiť na čas...."

"O.K. Ten rámen si zoberieme zo sebou.... Zaplatíme prosím..."povedal a zdvihol ruku na čašníčku...

**************

Ubehol týždeň a my sme sa chystali na Yumiinu párty...

"Chlapci počúvajte, rozhodla som sa že to spravíme v bare. Celý som ho na zajtrajší večer prenajala, takže nemusíte upratovať." Oznámila nám Yume deň pred párty...

"Super, a koho si pozvala?" spýtal som sa

"Fúú... veľa ľudí... Jeden môj dobrý kamarát si privedie aj snúbenicu...nemôžem sa dočkať kým sa s ňou zoznámim..."

"Jáj to je fakt super..." povedal som nezaujato a pozrel na Kita aby aj on niečo povedal.

"Nó... to je fakt super... aspoň spoznáme s Irukom nových ľudí....že Iruka?" už som na neho vrhal vražedné pohľady.

"Áno, konečne spoznám nových ľudí...." povedal som trochu unudene ale snažil som sa aby to znelo veselo.

"No a v bare sa stretneme o piatej aby sme do siedmej stihli všetko pripraviť...Chápete?"

"Áno, Yume..." povedali sme naraz unudene....

*************

O piatej sme už s Kitom sedeli v bare a čakali na Yume.

"No konečne Yume, kde si toľko bola? Veď o piatej sme sa tu mali stretnúť a ja z Irukom tu sedíme už tri štvrte hodinu ..." začal Kito hneď ako uvidel Yume vo dverách baru.

"Kľud, zdržala som sa..."

Kým sme všetko pripravili bolo hneď sedem... Celý bar sa naplnil Yumiinými priateľmi. Až som sa čudoval koľko ich má... a to chcela oslavu spraviť u nás v byte... tam by sa určite všetci nepomestili...

Popíjal som s Kitom pri bare, keď zrazu za mnou pribehla Yume s chlapíkom ktorý mohol byť asi taký starý ako Aki.

"Iruka toto je môj kamarát o ktorom som ti rozprávala... Iruka-Oroi Oroi-Iruka"

"Ahoj teší ma!"

"Čau..."

"Počkaj predstavím ti moju snúbenicu..." poobzeral sa po okolí a dodal:

"Len čo ju nájdem... Á tu je...Kikyo poď sem predstavím ťa kamarátovi Yume..."

Kikyo? Preboha! Že to nie je tá osoba na ktorú myslím...

"TY?" moje predpoklady sa bohužiaľ splnili....

"Takže sa poznáte? To je fakt super!" odpovedal na moju trefnú otázku Oroi.

"Iruka, počkaj...." zakričala za mnou Kikyo.

"Neskoro..." zakričal som a smeroval k východu. Kito, ktorý všetko počul bežal za mnou...

"Iruka počkaj... snáď nechceš Yume skaziť večierok?"

"Nie nechcel som...Odkáž jej že som musel náhle odísť..."

"Nie! Pôjdem s tebou... nechcem aby sa ti niečo stalo..."

"Nie Kito... prosím, musím si dať do poriadku myšlienky...chcem byť sám...a neboj sa pôjdem pešo...nejdem autom..."

"Nechceš ísť radšej taxíkom? Alebo autobusom...? Takto večer môžu byť na ulici hoci aký debili..."

"Nie... nechcem, chcem si tú cestu domov užiť.."

"Ako myslíš... ale keď budeš doma mi zavolaj či si v poriadku..." takže sa o mňa tiež bojí...

"Jasné zavolám..."

"Ahoj, a daj na seba pozor!"

"Jasné dám čauko..."

*******

Kokos ja to to nechápem...Na svete je plno iných chlapov... starších... a matka si musí vybrať zrovna takého, čo je minimálne o 10rokov mladší....jasné... ona ma chce učiť o správnom živote...že nemám piť... a ona je s ním zasnúbená...bože to je rodina... foter o mne ani nevie že existujem a matka ma vyhodila z bytu.... počkať! Mňa vyhodila aby sa on mohol nasťahovať? Ježiš mami toto si mi nemusela urobiť... ani si mi o ňom nepovedala...ani si mi ho nepredstavila... a ja sa mám teraz zmieriť s tým že ma nahradí on? Tomu by si nemala veriť mami... bože však on môže byť rovno môj brat...

Zrazu ma z rozmýšľania vytrhol neznámy hlas:

"Naval prachy mladý" z tieňa sa vynoril chlapík...

"Ja... ja žiadne nemám..." to bola pravda všetky som ich dal Yume nech zaplatí ten prenájom baru na dnešok...ostatné prachy som mal v byte...

"Nie? Chalani nástup" z tieňa sa vynorili ďalší 3chlapi... neboli o nič starší ako ja...

"Ešte stále žiadne nemáš?" spýtal sa po chvíli keď ma tí chlapi začali kopať a mlátiť basebalovými pálkami

"Nie nemám..." už som len ťažko dýchal....

"Dobre možno si spomenieš keď ťa chalani nakopú ešte viac...."

na viac som si už nepamätal....asi som upadol do bezvedomia...

**********************

"Iruka? Si v pohode?" spýtal sa ma známy hlas. Začal som pomaly otvárať oči...Videl som rozmazane dve osoby.

"Ja som vedel že ho nemám púšťať večer peši domov..." hovorila jedna osoba druhej.

"To nič...nevyčítaj si to...Už sa preberá..."

"Kito?" ozval som sa a pokúšal sa posadiť na posteľ na ktorej som ležal, lenže sa mi to veľmi nedarilo keďže ma cele telo bolelo...

"Nie! Musíš ležať..." prikázala mi osoba ktorá nebola Kito.

"Aki? To si ty?"

"Áno Iruka... Už je všetko v poriadku...." snažil sa ma upokojiť Aki.

"Čo...čo sa stalo?" spýtal som sa keď som sa ako-tak prebral a uvidel Akiho s obkladom v ruke na jednej strane postele a Kita ako stal za ním s ustaraným výrazom na tvári.

"Zbili ťa... kebyže práve nejdem okolo neviem ako by to dopadlo..." začal s vysvetľovaním Aki.

"Potom som ťa zobral k sebe domov a vyhľadal v tvojom mobile číslo na Kita a zavolal som mu aby prišiel." Pokračoval Aki.

"No a neskôr ti porozprávam podrobnosti."

"Dobre..." povedal som unavene.

"No Kito my by sme už mohli ísť. Nech si Iruka odpočinie." Povedal Aki a dal mi na čelo obklad ktorý držal v ruke. Potom obaja odišli z miestnosti...

"Mohol by zostať u mňa kým nebude aspoň trochu v poriadku..." počul som vzďaľovať sa Akiho hlas...

*************************************

Zobudil som sa až na ďalší deň. Postavil som sa a s bolesťou doteperil do obývačky kde na gauči spal Aki. Pozrel som sa na jeho spiacu tvár a potmehúdsky som sa usmial. Keďže som ho nechcel budiť, pokračoval som ďalej do kuchyne. Postavil som vodu na čaj a išiel do kúpeľne. Keď som sa pozrel do zrkadla, hneď som sa zhrozil. Došlo mi, prečo ma tak ukrutne bolí celé telo... Pod očami som mal brutálne monokle, po celom tele som mal modriny a príšerne ma bolela ruka. Do sprchy som sa skôr doplazil. Voda mi od bolesti trochu pomohla. Ale stále ma bolel celý človek. Po sprche som sa vrátil do Kuchyne. Zalial som čaj a začal pripravovať raňajky.

"Ták... pozrime sa čo tu máme..." povedal som si ticho pre seba.

"Hm... skoro prázdna..."

Nakoniec som vykúzlil niečo z toho čo v chladničke bolo. Vznikli z toho toasty obalene vajíčkom a ozdobené paradajkou. No aspoň to bolo jedlé.

"Vidím že je ti už lepšie." Poznamenal hlas za mnou.

"No je... Ale vďaka komu?" Odpovedal som mu otázkou a usmial som sa.

"Vďaka mne nie?" povedal a obidvaja sme sa rozosmiali.

"Tu sú raňajky" povedal som a posunul mu tanier.

"Arigato"

"a... sťažnosti neprímam... v chladničke si toho nemal veľa..."

"Jasné... ja viem... však keď žijem sám tak toho veľa nepotrebujem..."

"Chápem... Inak... povieš mi o tých podrobnostiach?"

"O akých podrobnostiach?"

"Nerob sa že nevieš!"

"Aha! K tej bitke čo? No to bolo tak:

"Nechajte ho! Nič Vám nespravil!"

"Chceme prachy a on tvrdí že žiadne nemá..."

"Tak keď asi povedal že nemá tak nemá nie?"

"Chceš aby sme aj teba zbiliako tohto chudáka tu?"

"Len sa opovážte fagani!"

tí chalani sa začali zaoberať mnou a teba nechali na pokoji...

"Schválne či si trúfnete..."

ešte som ich neoboznámil s tým že som chodil kedysi na karate. Potom som ich vyriadil jedného po druhom a zostával mi už len ten čo ich komandoval. No ten, zatiaľ čo som sa bil s tými ostatnými, utiekol. No a potom som ťa zobral k sebe domov a zvyšok už vieš nie?"

"To...to si vážne všetko pre mňa urobil?" do očí sa mi tisli slzy.

"Nielen ja Iruka..." povedal a usmial sa.

"Ale Aki...však ma skoro vôbec nepoznáš..." po líci sa mi skotúľala jedna slza.

"Aj krátka chvíľa stačí na nadviazanie priateľského puta." Ja som sa už nezmohol ani na jedno slovo. Akoby som mal hrču v hrdle. Tak som sa len nahol a objal Akiho. Ten ma síce jemne potľapkal po chrbte, ale aj tak ma to bolelo a ja som len ticho zaskučal.

"Hups.. prepáč zabudol som že ťa všetko bolí... Ozaj... mali by sme isť s tým ramenom k doktorovi... to rameno...máš vykĺbené."

"Mhm.. príšerne ma bolí..."

"Tak poď odveziem ťa."

*****************************

Po tom čo som s Akim behal po celej nemocnici, som na ruku konečne dostal dlahu, ktorú si môžem dať kedykoľvek dole. Po namáhavom dni behačiek po nemocnici som sa zastavil až pred Yumiiným bytom. Otvoril mi Kito.

"No ahoj! Ty náš invalid!"

"To je teda privítanie..."

"Ale no...nebuď taký namrzený..."

"Prepáč nemám náladu...môžem?" spýtal som sa pretože sme ešte stále stáli medzi dverami.

"No jasné poď!"

"Kito? Kto to je? Kde mám to oranžové tričko? Vieš... to moje obľúbené..." ozval sa Yumiin hlas z vedľajšej miestnosti.

"Iruka prišiel... a čo sa týka trička včera si si ho zbalila..." odpovedal jej Kito.

"Ó zlatko? Čo sa ti stalo?" priletela ako raketa akonáhle počula kto prišiel. Pozrel som na Kita či jej povedal čo sa stalo zakýval hlavou.

Yume som dal bozk a povedal:

"Ale to nič..."

"Nemám tu zostať s tebou a starať sa o teba?"

"Neboj stačí mi Kitova pomoc nemôžeš predsa neísť na ten výmenný pobyt..." povedal som a usmial som sa na Kita.

"No dobre tak sa idem dobaliť" povedala Yume a odskackala do vedľajšej izby.

"Hehe to je jasné že sa o teba postarám budeš ako v perinke..."povedal Kito s úsmevom. Potom ešte dodal:

"Za dve hodiny odchádzame na letisko. Pôjdeš s nami alebo ostaneš tu?"

"Samozrejme... predsa tu nebudem sedieť len tak keď mi odchádza frajerka no nie?"

"Dobre, dobre..."

******************************

Na letisku:

"Nó chlapci, tak sa asi rozlúčime. Už mi to totižto letí..." začala Yume.

"Ahoj Kito, a stráž mi tu Iruku pred konkurenciou.." povedala, spiklenecky žmurkla a objala ho.

"No papa miláčik budeš mi chýbať... inak na mojej posteli máš darček keďže tu nebudem na tvoje narodeniny. Budeš mi chýbať."

"Aj ty mne..." pobozkal som ju.

"Budem Vám volať! Páááá" povedala a už sa tiahla smerom k vchodu lietadla s dvomi velikánskym kuframi. Fakt pekný pohľad. Ledva sa zmestila do dverí s tými kuframi.

"Pa! A Uži si to!" s Kitom sme jej zakývali.

"No a zostali sme tu úplne sami...bez dozoru." povedal Kito po chvíľke pozerania sa za Yume.

"Yume bola taký dozor... To skôr ona je bez dozoru..."

"To je síce tiež pravda...No ale nepôjdeme už domov? Mal by si s tou rukou odpočívať.. aj tak som ti toho dovolil už priveľa..."

"No... Poďme teda..."

Doma ma naozaj čakal darček v podobe treniek so srdečkami...aj keď som mal narodeniny až za dva týždne hneď som si ich vyskúšal. Nie s nedočkavosti...skôr naopak...

"Jo!" zvolal som víťazoslávne. "Sú mi veľké..."

a tu je este pokracko 7. casti... lebo je veeelmi veka...


****************************

"Cŕŕŕŕŕ"

Kto to môže byť? Pomyslel som si.

"Jéj, ahoj Aki poď ďalej..."

"Ahoj, nevadí že som sa zastavil? Išiel som okolo."

"Nie...v pohode..."

"Si sám?"

"Hej...Kito išiel po niečo do obchodu...Odvtedy ako som trochu mimo sa o mňa vzorne stará" povedal som a usmial som sa.

"To je super...takže ti je už lepšie?"

"Ale hej... dáš si niečo?"

"Hm...Kávu...Arigato!"

"Vieš čo je zvláštne?" spýtal som sa keď som nalial vodu do kanvice a sadol si s Akim na gauč.

"Čo?"

"Že ty už toho vieš o mne mnoho... ale ja o tebe skoro nič..."

"A čo by si chcel vedieť? Tiež nemám ľahký život... preto sa radšej zaoberám životmi druhých..."

"Prečo? Zdáš sa mi taký...pohodový... nie že by si zažil niečo traumatizujúce."

"Ale ver zažil..."

"A čo?... Teda prepáč... ak sa smiem spýtať..." no čo už moja zvedavosť sa nezaprie.

"Keď som bol malý, tak moja mama sa pokúsila zabiť môjho otca...!

"Zabiť?"

"Mhm... no žiaľ neúspešne."

"Ale veď to je strašné...Prečo žiaľ neúspešne?"

"No... môj otec bol alkoholik. Ale aj keď bol triezvy tak týral mamu mňa a o mojej mladšej sestre ani nehovorím...Otec nás všetkých bil... Mama nás chránila ako mohla...často sme videli aj krv. Bolo to najhoršie obdobie v mojom živote..."

"Prečo to nenahlásila? Alebo prečo sa s ním nerozišla?"

"Otec sa jej vyhrážal že ak ktorúkoľvek vec z toho spraví že ju aj nás zabije. Mama sa samozrejme o nás bála. Chcela ho nejako pomstiť ale nemala na to dosť síl a energie. Až raz sa mamina najlepšia kamarátka a jej syn chceli za mamu pomstiť. Jej syn mal styky takže k zbrani prišiel ľahko, dokonca legálne. A potom patrične pripravený išiel zabiť môjho otca... bohužiaľ ho nepostrelil smrteľne a otec sa z toho dostal no počas jeho pobytu v nemocnici mama s nami odšla do Japonska dúfajúc že nás nenájde. No nie som si istý tým že nás nenájde. Otec ma styky všade. Iruka... Bojím sa..."

"Neboj...to bude v pohode... Kedykoľvek budeš potrebovať pomoc tak povedz. Hocikedy môžeš prísť dobre?"

"Mhm..." keďže som už videl že má slzy na krajíčku, objal som ho aby sa mi mohol vyplakať na rameno. Po tom, čo všetko mi povedal, čo všetko pre mňa urobil, bolo do plaču aj mne.

"Ja...ja by som už asi mal ísť..."

"Nie...Nechoď...Takto ťa domov pustiť nemôžem..."

"Ale však za chvíľku príde Kito..."

"A čo?"

"Nežiarli na teba?"

"Nie... Teda.. nemal by... nemá na to dôvod..." objasnil som Akimu

"Počkaj tu pôjdem ti po kapesníky." Zdvihol som sa že pôjdem po kapesníky.

"Nemusíš chodiť ja idem." Zastavil ma Aki.

"Ako myslíš." nemalo zmysel ho tu držať nasilu.

Neprešlo ani pár minút od Akiho odchodu a Kito sa už dobíjal do bytu. Išiel som mu otvoriť určite mal plné ruky tašiek. Moja intuícia sa neplietla. Zobral som Kitovi jednu tašku.

"Čo si taký zdrtený?"

"Bol tu Aki." začal som smutne. Kito nepovedal nič asi vedel že budem pokračovať. Začal vybaľovať tašky.

"Povedal mi o svojej minulosti. Bola krutá." Potom som Kitovi povedal všetko o Akiho minulosti a zakončil som to tým že keď mi to Aki rozprával bolo mi do plaču. Navonok Aki nepôsobil ako človek s krutou minulosťou. Pôsobil ako veselý, vyrovnaný človek ochotný vždy pomôcť. Nikdy by som si nepomyslel že si niečo takéto prežil...

************************

Na ďalší deň som mal miernu depku. Ani neviem z čoho. Možno z tej Akiho minulosti. Po chvíli som sa dotrepal do kuchyne kde Kito už robil raňajky.

"Ohayo! Ako si sa vyspal?"

"Úžasne s tou dlahou..." povedal som ironicky.

"Prečo si si ju nedal na noc dole?"

"Ešte si priľahnem ruku a bude zle..."

"Ale neboj...nepriľahneš. Ešte stále ťa to tak bolí?"

"No... už menej..."

"To je dobré... Tu máš toasty."

"Arigato!" poďakoval som a pustil sa do jedla. Už som bol celkom hladný a také toasty prišli celkom vhod.

"Inak mohli by sme si švihnúť lebo nestihneme prednášku." Začal som si uvedomovať že o pol hodinu máme prednášku.

"Hou hou hou! Brzdi Iruka s tou rukou nikam nepôjdeš. Zostaneš doma a ja sa o teba budem starať. Zabudol si čo som sľúbil Yume?"

"Vidím že Yume si toho za celý život nasľuboval. Sľúbil si jej aj že konkurenciu ku mne nepustíš a pritom so mnou stále flirtuješ."

"To je tiež pravda ale Yume sa o našom vzťahu nedozvie nie?"

"Odo mňa určite nie...Idem do sprchy keďže do školy sa nechystáme..."

"S dlahou?"

"Však si ju dám dole."

"Ale ty si ju nikdy nedávaš dole. Ani počas spánku." povedal a zasmial sa.

"Teraz sa kvôli dlahe nebudem umývať hej?"

"Máš pravdu, radšej sa choď osprchovať, lebo smrdíš." Po tom čo mi to povedal som zobral prvú vec čo mi prišla pod ruku a hodil som to doňho.

"AU!"

"Preboha ty poseroutko veď to bol len vankúš"

"Tak vankúš hej?" rozbehol sa ku mne a strčil do mňa... našťastie mäkko som pristál, za mnou bol totižto gauč. Kito ku mne podišiel a začal ma štekliť. A pritom vie ako to nenávidím.

"Už dosť, už dosť" kričal som o dušu.

"Čo za to keď prestanem?"

"Neviem... čo chceš len prestaň" pokúšal som sa rozprávať pomedzi záchvaty smiechu. Záchvaty zrazu prestali a ja som pocítil niečo jemné na svojich perách. Podvolil som sa a pootvoril ústa. Kito tú šancu hneď využil a začal mi jazykom preskúmavať ústnu dutinu. Jeho ruky skĺzli pod moje tričko. To tričko ktoré som mal pred chvíľkou na sebe skončilo na zemi. Jeho jazyk opustil moje ústa a skĺzol na bradavky. Cítil som chvenie po celom tele. Kito to spozoroval a bol obzvlášť nežný. A to ma ešte viac vzrušilo. Začal mi rozopínať nohavice až aj tie skončili na zemi. Skĺzol ešte nižšie a začal mi to robiť ústami. Bol strašne jemný a citlivý. Neviem či je takýto len v posteli alebo aj v živote ale ja som na túto jeho vlastnosť prišiel až teraz. Kým ma dokonale uspokojoval, ja som sa mu zatiaľ hrabal vo vlasoch. O chvíľu sme už obaja boli nahí a naše oblečenie bolo nahádzané na zemi. Jeho bozky boli horúce a také nežné...Takýto sex som nezažil ani s Yume. Pravda Yume nie je chalan ale aj tak... Kito bol oveľa citlivejší. S ním som bol priam v siedmom nebi. Neviem ako, ale uspokojoval ma perfektne. Vychutnával som i každý okamih svojho vzrušenia. Bolo to ako sen. Sen ktorý by sa nemal dosnívať. Celým bytom sa ozývali len moje vzdychy.

"Kito?" spýtal som sa zrazu.

"Hm?" nachvíľu prestal.

"A teraz ti nevadí že mám dlahu?" pokrútil hlavou pretože v ústach mal zvyšky mojej telesnej tekutiny.

"Tebe sa to nepáči?" povedal keď prehltol.

"Nie páči...pokračuj...prosím..." povedal som mu túžobne.

Svojou rukou skĺzol nižšie začal mi hladiť stehno a chcel pokračovať v tom, čo robil pred chvíľou. Ale teraz som bol na rade ja. Pretočil som ho tak, že teraz som bol ja na ňom...no spadli sme obaja na zem (ešte že gauč nie je extra vysoký). Začal som ho bozkávať a jemne som mu skusol spodnú peru. Rukou, ktorú som nemal v dlahe, som jemne skĺzol po jeho tele dole a cieľ bol jeho zadok. Moje prsty do neho jemne vnikli...

"Si úžasný Iruka...na to, že si ešte nespal s chlapom..." ja som sa len usmial a dal mu ďalší nežný bozk. Moja ruka stále neopúšťala jeho zadnú časť tela. Bol zo mňa totálne vedľa. Jeho zrýchlený dych a tep ma nútil ho stále viac vzrušovať.

"Ešte Iru, neprestávaj...." vzdychol mi jemne do ucha.

"Milujem ťa..." pošepkal som mu

"Aj ja te..." ale ja som ho umlčal ďalším bozkom. Zaklonil hlavu a ja som mu jazykom prebehol po brade prešiel ku krku a začal som mu štekliť bradavky. Jeho a moje vzdychy sa miešali v jedno. Pokračoval som nižšie...a nižšie... skončil som pri penise. Naposledy som sa na neho pozrel vzrušeným pohľadom a potom som už mal plné ústa práce. Najprv som ho len nežne pobozkal na špičku penisu, čo ho vzrušilo k nepríčetnosti. Rozhodol som sa s ním ešte trošku pohrať, ešte chvíľu ho trápiť. Jemne som ho začal bozkávať v okolí penisu po stehnách a na podbrušku.

"Prosíííím....I..Iru...Ja už to...nevydržím.... PROSÍÍÍM!" zdvihol som pohľad a pozrel sa mu do očí zastrených túžbou...túžbou po uvoľnení...túžbou po uspokojení...

"No dobre... keď tak pekne prosíš..." asi som ho uspokojil lebo hlavu, ktorú mal doteraz kŕčovito zdvihnutú, s výdychom položil späť na vankúš. A ja som sa chystal začať venovať svojej práci a priviesť ho k vrcholu.

"Počkaj!" zastavil ma Kito zadýchane.

"Prečo? Myslel som si, že to chceš?" mal by si sa už rozhodnúť Kito.

"Ja len že..." zdá sa mi to alebo sa červená?

"Áno?" zdvihol som obočie.

"Ja no... chcel by som to inak..." už bol červený ako paprika...

"Aha.... no... ako chceš..." pochopil som a tiež som sa začal trochu červenať.

"No...a...kto...kto bude uke?" už chápem prečo sa nevedel vykoktať. Kito obrátil pohľad, stále sa červenajúc, no potom akoby nabral odvahu, pozrel sa na mňa a povedal:

"No... myslel som, že by si mohol ty..." vyvalil som oči a on znovu odvrátil pohľad, akoby sa hanbil za svoju prosbu. Prišiel mi taký komický že som sa musel začať smiať. Keď som skončil tváril sa urazene. Aby som si ho udobril nežne soma usmial a pobozkal ho so všetkou láskou a vášňou, akú som k nemu cítil.

"Dobre teda... máš nejaký gél?" prikývol.

"Tak poďme do spálne po prvýkrát to bude...hm... lepšie" uf... nemôžem uveriť tomu že som to zo seba dostal bez zakoktania.

Vstal som a Kito ma nasledoval. Keď vstal, zahľadel sa na moju dlahu, zjavne rozmýšľajúc, či to nebude zavadzať. Usmial som sa a povedal mu nech ide pre ten gél. Keď odišiel začal som si ju dávať dole. Potom som zamieril do spálne a vystrel som sa na posteli. O chvíľu prišiel Kito. Prešiel po mne žiadostivým pohľadom a ja som si bol istý že po mne túži. Zavrtel som sa a pretiahol ako mačka. Bolo vidieť ako ho to vzrušuje. Posadil som sa a vyzývavo sa na neho pozrel. Už neváhal ani sekundu, prešiel tú krátku vzdialenosť čo bola medzi nami a položil ma na posteľ pričom si na mňa ľahol a gél položil vedľa nás. Začali sme sa bozkávať so všetkou vášňou akú sme cítili a zároveň sme sa treli telami so snahou spôsobiť tomu druhému čo najväčšiu rozkoš. Jazykom som mu blúdil v ústach a ochutnával každé ich zákutie. Potom Kito prerušil náš bozk a začal mi bozkávať krk pričom vyhľadal moje citlivé miestečko. Môj vzdych mu bol dostatočnou inšpiráciou a pokračoval v svojej práci ďalej. Skĺzol jazykom nižšie cez krk na moju ľavú bradavku. Obkrúžil ju jazykom a nakoniec vzal do úst. Znovu som sa vypol do oblúku. Nachvíľu sa odtiahol aby odzátkoval tubu s gélom a naniesol si hrubú vrstvu na prsty. Znovu sa nado mňa naklonil a začal ma bozkávať aby odviedol moju pozornosť od toho čo robí so svojimi hriešnymi prstami v dolných častiach môjho tela. Najprv do mňa vkĺzol len jedným prstom a po chvíli pridal druhý a tretí, pričom bol stále nežný a opatrný aby mi nespôsobil ani kvapku bolesti. To však vôbec nehrozilo, lebo aj keď mi to najprv prišlo nepríjemné potom začal prstami prirážať v inom uhle a mňa v tom okamihu zasiahla vlna vášne veľkosti Tsunami. Keď už sa pre mňa nekonečnej dobe rozhodol, že už som pripravený, vytiahol zo mňa prsty a nahradil ich niečim iným, niečim oveľa väčším. Vnikol do mňa na jediný príraz aby ma to dlho nebolelo. No napriek k jeho príprave mi vyhŕkli slzy bolesti. Kito sa vystrašil.

"Iru prepáč!" vykríkol a chcel zo mňa výjsť. Ja som ho však zastavil tým že som si nohy obtočil okolo jeho zadku.

"Nie Kito... to je v pohode... ja... ja si len musím zvyknúť... len...len chvíľu počkaj." dostal som zo seba udýchane. Kito prikývol a nahol sa nado mňa aby mi zotrel slzy z tváre. Potom ma začal jemne a pomaly bozkávať pričom rukou, na ktorej mal ešte zvyšky gélu, začal spracúvať môj penis, ktorý pod jeho teplou rukou začínal nadobúdať veľkosť. Netrvalo dlho a už som vzdychal s rovnakým záujmom ako predtým. Trochu som sa pomrvil a zistil som, že už to vôbec nebolí.

"Kito, myslím že už môžeš..."

"Myslíš alebo si si istý?" spýtal sa ustarane.

"Áno... som si istý..." povedal som mu s úškrnom.

Pobozkal som ho. On mi bozk opätoval a začal sa pomaly pohybovať. Bol to úžasný pocit. Bol som v siedmom nebi a podľa jeho zrýchleného dychu som usúdil že tam je so mnou. Začal som prirážať a keď sme zladili svoje pohyby, zrýchlili sme tempo. Jeho prírazy boli teraz oveľa hrubšie akoby už túžil dôjsť k svojmu uspokojeniu rovnako ako ja. Cítil som sa ako v ohni, stratil som kontrolu nad svojím telom. Posledné čo som cítil bola jeho ruka dopomáhajúca mi k vrcholu. Potom som sa už stratil v búrlivom víre orgazmu. Keď som konečne po chvíli bol schopný otvoriť oči a vnímať aj svet okolo seba, Kito na mne ležal a vydýchaval sa. Jednou rukou som ho objal a druhou som ho začal hladiť po vlasoch. Po chvíľke zo mňa vykĺzol, vstal a išiel do kúpeľne namočiť uterák ktorým ma utrel. Potom sa mi schúlil do náručia kde okamžite zaspal očividne mnou vyčerpaný. Ešte chvíľu som pozoroval jeho spiacu tvár no napokon som sám zaspal.