Bozk Mystérie
"Ľutuješ toho?" Ozval sa tichý hlas. Všade bola tma. Nevidel si dokonca ani na svoje ruky. Ruky, ktoré boli pošpinené krvou - karmínovou tekutinou, ktorá prúdila v telách ľudí, čo zabil.
"Nie." Odvetil jednoducho, aj keď mu bol hlas neznámy.
"Ani nemáš čo...." Teraz, až teraz sa ľadový tón zmenil na hmotnú osobu. Díval sa, predieral sa tmou, no nemohol ju zhliadnuť. Nedalo by sa povedať, či ten hlas je mužský, či ženský. Bol a jestvoval, plný melanchólie a tichého žiaľu.
"Pochopí to." Pripomenula mu neviditeľná osoba pred ním.
"Nikto ma nechápe." Odfrkol otráveným tónom, ako to už bývalo.
"Ja ťa chápem." Ráznosť, ale aj mäkká láskavosť sa odrazili od čiernočiernej tmy a vytvorili echo ako v dóme či v posvätnom chráme.
"Ani neviem, kto vlastne si." Teraz už dal jasne najavo otrávenosť z prítomnosti tejto Mystérie.
"Som tvoja matka, otec, najlepší priateľ, ale hlavne práve teraz, som ty."
Mlčal.
"Brat to pochopí." Uistil ho hlas.
"Čo by mal chápať? To, že som ho uchránil pred podobným osudom, aký som mal ja?" Zamrmlal nervózne.
"Práve o to ide, hlupáčik. Nechcel si, aby sa ocitol v podobnej roli pánovho psa. A ten pán veľmi rád nechával pocítiť úbohému zvieraťu, kto tu velí. Ak by si to nespravil, dopadol by horšie. Oveľa horšie, než takto. Zvolil si menšie zlo." Prívetivá Mystéria stále nemenila tichý, jemný hlas, hladkajúci dušu zľahka ako páperie.
"Stať sa silnejším, nájsť ma, vykonať na mne rozsudok, ktorý mi prináleží...." Zastavil sa v polke reči. Premýšľal.
"Aj tak mám rád svojho malého hlúpeho bračeka..." Dokončil tichým šepotom, ktorý zmizol ako mihotavý sivý dym, točiaci a krútiaci sa vo svojom nekonečnom tanci.
"Zbohom..."
"Už je koniec?"
"Áno, tvoj brat prišiel."
"A naozaj... Som naňho hrdý..."
"Tíško, už spi..."
((Bol to rozhovor Itachiho so smrťou, ak ste nepochopili
Napísané ešte pred bitkou Itachiho a Sasukeho)
Wish upon a star(Vianočný špeciál)
Bol večer. Nebeská klenba hviezd sa lenivo skláňala nad hlavami obyvateľov a domami Konohy. Jediné, čo narušovalo tento pokoj bol sneh pokojne padajúci na cesty, uličky a strechy budov zanechávajúc hrubú prikrývku. Tieto Vianoce boli čímsi neobvyklé. Možno práve tým, že tento rok napadlo oveľa viac snehu než ten minulý. A aj preto, že to bol rok potom, čo sa snažili Sasukeho získať späť už nespočetný krát. Stále sa nepoučil. Dalo sa očakávať, že na Štedrý deň, keď sa všetko okolo veselí, si naňho nikto nespomenie. Opak je však pravdou. Naruto zorganizoval malú Vianočnú seansu, na ktorej sa zúčastnil Kakashi a Sakura. Ostatní museli zostať so svojími rodinami pred krbom, pijúc teplý čaj, ktorý pripravila ich mama. Spoločne sa radovali, rozdávali darčeky a úprimné úsmevy plné šťastia a vďačnosti, že aj tento rok môžu spoločne posedieť a zaspomínať si, prežívať atmosféru vznášajúcu sa vo vzduchu spoločne s vôňou imela a ihličia. Chlapec takmer so zlatými vlasami, od ktorých sa odrážalo svetlo ako od kráľovskej koruny, pokojne sedel na parapete okna v ruke držiac keramický hrnček, z ktorého sa statočne parilo. Sensei pokojne sedel v kresle čítajúc si Icha Icha Paradise a Sakura robila posledné úpravy na perníkoch. Stromček ovešaný všelijakými ozdobami farebne svietil a žiara z kuchyne, kde práve končila svoju prácu Sakura, lemovalo farebnú hru stromčeka. Bolo to jediné, čo osvetľovalo celý byt, okrem svitu hviezd prichádzajúcich od okna, kde sedel Naruto. Povzdychol. Hneď na to bolo počuť zaklapnutie vieka trúby a tiché, ľahké kroky smerujúce k nemu.
"Je to presne rok." Pripomenula Sakura a oprela sa o stenu, mlčky pozorujúc priateľa.
"Ja viem..." Bolo všetko na čo sa zmohol predtým, než sa pozrel na chvejúcu sa hladinu tekutiny, ktorú držal.
"Padá hviezda, prajte si niečo." Ozval sa Kakashiho hlas. Ani jeden z nich si nevšimol, ako sa tam vôbec dostal. Obaja zdvihli pohľad na kúsok odhalenej oblohy, kde sa práve mihol chvost rýchlo padajúcej hviezdy.
"Aj tak sa to nevyplní..." Zamrmlal Naruto a nespokojne odkráčal do kuchyne, z ktorej sa šírila príjemná vôňa perníkov.
"No tak, budeme tu celý čas smútiť, alebo si užijeme poriadne Vianoce? Máme tu predsa darčeky, a tak..." Poškrabal si Kakashi temeno hlavy pravou rukou, zatiaľ čo v druhej zvieral knižku od samotného Jiraiya. Sakura ako jediná sa pousmiala a Naruto len mykol plecami, sadajúc si k stromčeku.
"Ten červený je pre teba, Sakura-chan." Podal s jemným úsmevom na perách svojej priateľke, ktorá to s podobným gestom prijala a pustila sa odbaľovania daru.
"Tento bude Váš, Kakashi-sensei." Podala ružovovláska učiteľovi hranatý balíček s modrou stuhou.
"Idem po tie perníky, už by mali byť chladné." Odvetila a zmizla v kuchyni.
"Icha Icha Vianočný špeciál!" Zvýskol Kakashi pevne držiac červený obal knihy s ženou v oblečení Santa Clausa. Avšak skôr než ju stihol otvoriť, ozvalo sa otváranie dverí a následný pád taniera na chladnú zem. Obaja sa otočili tým smerom. Sakura strnuto a bez dychu sledovala osobu v dlhom plášti, ktorý bol pokrytý snehom. Pod jej nohami ležal rozbitý tanier na márne kúsky.
"Máte ešte jednu voľnú izbu?" Spýtal sa známy hlas. Na tvári príchodzieho sa objavil charakteristický úškrn. Jeho pohľad potom skĺzol na štyroch perníkových panáčikov ležiacich na zemi. Všetci mali spojené ruky...
Zamatové myšlienky(Shonen-ai)
In my hands
A legacy of memories
I can hear you say my name
I can almost see your smile
Feel the warmth of your embrace
But there is nothing but silence now
Around the one I loved
Is this our farewell?
Vraj si musel odísť, a mňa si tu zanechal, po tom všetkom, čo sme spolu zažili. Snáď si na to zabudol? Na tú noc počas Chuuninských skúšok? Vtedy si mi ukázal niečo, čo navždy zostane v mojej mysli a spomienkach. Vravel si, zakázané ovocie najviac chutí, a že ma nikdy nezanecháš samého uprostred tohto sveta. Bez teba. Nie, tomu neverím. Sám si mi povedal, že navždy zostanem v tvojom srdci, prečo si ma teda opustil? Odišiel z môjho zovretia, tepla náruče, zo svojho domova, kde som bol ja... Na tieto otázky existuje jediná odpoveď. Tvoja pomsta. Vymenil si ju za mňa. Musím ťa chápať, ale nefunguje to... Musím ťa chápať, ale nedokážem to... Musím ťa chápať, ale niečo mi v tom bráni... Možno keby som k tebe necítil to, čo cítim, pochopil by som. No ja to nechcem...Nechcem tomu porozumieť...
Sweet darling you worry too much, my child
See the sadness in your eyes
You are not alone in life
Altough you migth think that you are
Jediným významom celého tvojho života bolo poslanie. Lenže významom môjho života si bol v posledných mesiacoch len ty. Len ty a nikto iný. Bez teba to už nemá cenu. Síce mám okolo seba priateľov, ktorí ma vždy podržia, ale nie je to ten človek, ktorého som...miloval. Žiaden dotyk sa nezdal taký hebký, ako tvoj, ani bozk taký sladký a objatie plné lásky. Nemôžem zabudnúť, lebo každý deň myslím na chvíle, ktoré sme spolu prežili. Chcem ich späť, ako čokoľvek iné. Vzdám sa všetkých snov, len aby som ťa získal späť, tam kde patríš, vedľa mňa. Možno vyznievam sebecky, ale nechcem sa zriecť myšlienok na toho chlapca, v ktorého očiach sa odrážala krása nočnej oblohy. Spočiatku som nerozumel tomu slastnému hlasu, čo ma k tebe volal zakaždým, keď som ťa videl, keď som sa ťa čo len dotkol a ty si sa pod blízkosťou mierne zachvel. Myslel som, že takúto lásku cíti brat k bratovi, ale potom mi vzkrsla v hlave myšlienka. Spýtal som sa viacerých ľudí a dospel som k tomu, že to, čo k tebe pociťujem, nie je bratská láska... Pri nej som rozumel týmto emóciám, no pri pohľade na teba to bol zmätok. Potreba mať ťa čo najbližšie, bolo to iné...
Never tought
This day would come so soon
We had no time to say goodbye
How can the world just carry on?
I feel so lost when you are not by my side
But there is nothing but silence now
Around the one I loved
Is this our farewell?
Spomínam si na večer, kedy sme boli naposledy jeden človek a jedna duša. Vôňa čiernych vlasov a bledej pokožky, ktorú som do seba vpíjal ma omámila viac, než nebeská hudba anjelov. Pohľadom som prechádzal po štíhlych krivkách, majstrovského diela neznámeho autora, až po pevné paže, v ktorých som mal onedlho spočinúť. O niekoľko dní na to si odišiel, bezomňa, bez rozlúčenia, posledného bozku, bez ničoho... Nechal si ma stáť v temnote a len sa túžebne dívať za tebou, nemohúc v tej chvíli urobiť nič. Pokúšal som sa, ale ani moja láska k tebe, udržiavaný plameň v mojom srdci dychtivosťou po tvojom láskaní, ťa neodradila od zámeru, ktorý si mal na pláne nespočetne veľa dní. Tápal som v temnotách, každý deň som sa snažil k tebe dostať bližšie, aspoň o malý krôčik. Nevzdával som to, i keď sa niekedy zdalo, že si zmizol za obzorom a nikdy sa nevrátiš. Počas tých rokoch, som vedel, že si v bezpečí aspoň na nejaký čas, aj napriek tomu si mi nedal pokojný spánok...
So sorry your world is tumbling down
I will watch you through these nights
Rest your head and go to sleep
Because my child, this is not our farewell
This is not our farewell
Tušil som, že to nebolo naše posledné stretnutie... Mal som pravdu, a vieš prečo? Lebo práve teraz po toľkom čase pred tebou stojím, ty týčiac sa nadomnou ako stelesnenie všetkej krásy a božstva. Rozmýšľal som, čo by som ti v tejto situácii povedal... Napadlo ma niekoľko možností. Pri tomto pohľade však všetky moje slová ukradol úžas... Po toľkom čase, ti chcem povedať, že ťa ešte stále milujem, ale na jediné, na čo som sa zmohol pri pohľade na najcennejší drahokam som sa zmohol len na tvoje meno...
...Sasuke.
Tenkrát poprvé(Dôkaz, že všetci aj tak myslíte na to isté
)
Od kedy som o ňom prvýkrát počula, tak som o ňom snívala. Už mi o ňom hovorili, dávnejšie, že bude veľkou súčasťou môjho života. Vybájila som si ho a myslela naň dvadsať štyri hodín denne, sedem dní v týždni celé roky až do tejto chvíle. Nevedela som sa dočkať dňa s veľkým D, ktorý nastal dnes. A keď ten deň prišiel, myslela som, že od šťastia omdliem. Išla som za ním plná očakávania. Čím viac som k nemu bola bližšie, tým väčšmi som v žalúdku pociťovala príjemné chvenie, no i nervozitu a strach z niečoho nového, z niečoho nepoznaného, čo sa mi malo o malú chvíľu odkryť celou svojou krásou. V tom okamihu ako som ho uvidela, môj strach pominul, sťa plameň, do ktoréh fúknete čersvý vzduch. Jeho ladné krivky ma k nemu lákali, volali ma sladkým hlasom. Priam ma vábil. Chcela som sa ho dotknúť, jeho pevnej štruktúry. Musela som sa ho dotknúť! Moje vnútro pišťalo po jeho prítomnosti a srdce bilo ako o preteky. A tú možnosť som dostala. Nežne som ho pohladila akoby bol tou najjemnejšou a najkrehkejšou vecou na svete. Najcennejším pokladom, aký mohol v mojom živote existovať. A predsa bol tvrdý, dvadsať päť centimetrov dlhý so neprekonateľnou silou vo vnútri. Vyslobodila som ho z jeho skľučujúceho väzenia. Ovinula som okolo neho svoje dlhé prsty a v tom akoby sa svet rozplynul. Okolo nás som videla len zlaté iskričky a záblesky, slastný pocit jeho porvchu v mojej ruke. Nikdy v živote som ho už nechcela pustiť. Vedela som, že on mi je súdený, že on je ten pravý. Že toto je môj prvý kunai.
Včelka Itachi(Prerobenie Včielky Máji
)
Učení Shinobi skušení
Já rád bych k vám teď podotknul
Nikdo z Vás nemá tušení
že tedy stoji Akatsuki úl.
Z něj každé ráno výletá včelka Itachi
naše zabijácka včelka Itachi
Máme mu co závidět
Sharingan, s kterým vidí svět
A o tom vypraví nám včelka Itachi
Naše malá smrt včelka Itachi
Mávne s tebou včelka Itachi
Itachi
Itachi, Itachi
Itachi zas míří zabit nás.
Vilko-Kisame: Ale včelko Itachi, myslíš, že je dobrej nápad ukradnout královnu z jiného ulu? Nebudou se na nás ti Gaarovi služebnice zlobit?
včelka Itachi: Ne, vubec ne. Krom toho, naše královna řekla, že si máme dát bacha na Gaaru, protože von tak nějak házel po Deidarovi ten jeho divnej med. Tak pohni zadkem, ať jsme doma.
Pôvod. text:
http://www.supermusic.sk/skupina.php?idpiesne=2874&sid=Záhada Tobiho Sharinganu(Aneb moja teória o Tobiho technike
)
"Tobi! Ty naprosto negramotný idiot!" Zvrieskol na celú centrálu Akatsuki, keď ďalšia miska s ramenom pristála v jeho rozkroku. Tento týždeň už tretia.
"Stavím sa s tebou, Itachi, že Tobi má silnejši Mangekyou Sharingan než ty..." Prehodil Pein s posmešným hlasom, ktorý sa pozeral na chlapca v maske. V strachu, že dostane pasťou do tváre sa schúlil do klbka, no pri jeho slovách sa zdvihol.
"Pein-sama! Pein-sama! Tobi je dobrý chlapec! Tobi ukáže Itachimu, že má lepší Mangkyou Sharingan než on!" Skôr než Itachi stihol zareagovať a tým aktivovať svoj Sharingan, aby sa bránil, dosť neškodne vyzerajúci Tobi ho uzavrel do svojej techniky...
Pozn. autora: Pokračovanie nižšie...
"Okamžite to preruš, imbecil, inak z teba vytrasiem dušu..." Zamrmlal zlovestne Itachi, keď sa svet okolo neho zmenil. Stál v čiernej izbe a oproti nemu sedel Tobi, celkom pokojne na malej drevenej stoličke bez operadla.
"Tobi je dobrý chlapec! Tobi ukázať Itachimu, ako on zabíjať ľudí!" Veselý hlas sa ozval spod masky. Itachi mlčky čakal, keď sa z diaľky začala ozývať melódia a pred ním sa objavil Tobi v červenej koženej kombinéze.
A vtedy rozpoznal tú pesničku a spoznal, že ho čakajú hodiny neuveriteľnej agónie...
...oops I did it again!
https://www.youtube.com/watch?v=unBACOHFXesOops! Tobi did it again!
Enjoy ^_^
Predmet: Jednorázovky od Amarante 
St 12 marec 2008, 13:50
