Cesta nezvratným Osudom

Tak a je tu prvá časť prosím napíšte čo si o tom myslíte čo mám zmeniť čo sa vám páčilo a thak Je to trochu krátke tak sry

I. Časť
Pondelkové ráno 7:45 pred školou.
„Ayame proti krížom a srdiečkam nemám nič ale musíš ich vyrývať do lavičiek na školskom dvore?“
„Nie pani profesorka ale stromom by to ublížilo podstatne viac.“ Odpovedala Ayame a znovu zaryla kľúčom do lavičky.
Učiteľka sa urazene otočila a odkráčala do budovy školy.
O pár metrov ďalej pri strome, v ktorom bolo vyrytých niekoľko iniciálou a srdiečok prebiehal celkom iný rozhovor:
„Vidíte ju? Nepáči sa mi, je taká...taká...taká...“ nevie sa vykoktať Uchiha.
„Je proste iba iná! Každý sme nejaký.“
„Áno Nasi každý sme nejaký, ale taký ako ona nie sú.“ Poznamenala s úškrnom Tamara, ktorá práve prechádzala bránou školy.
Hneď za Tamarou išla akási zavalitá šedivá pani v kožuchu, ktorý vyzeral ako vyrobený z rovnakého materiálu ako plyšové medvedíky. Všetci jednohlasne povedali: „Dobré ráno pani profesorka!“
„Dobré, dobré len či pre všetkých?! Máte len 5 minút do začiatku hodiny!“
„Čože?!“ Vykríkli a rozutekali sa do školy.
Všetci vbehli do triedy kde na nich hneď nakričala učiteľka. Len Tadomeku s Amarante sa na nich začali smiať spolu so zvyškom triedy.
„Prepáčte mi sme sa zarozprávali pred školou.“ Povedal Uchiha.
„Toto ma nezaujíma“ Všetci máte 15 minút neospravedlnených.“
Všetci si posadali a Nasi pošepkala Uchihovi:
„Keby si nepovedal, že sme sa zarozprávali možno by sme to vyhovorili zubárom.“
„No to určite, akože traja kamaráti naraz u zubára. Veď však náhoda. HaHa.“
„Alebo sme mohli povedať, že si sa len bál a že my sme ťa držali za ruky Uchiha.“ Poznamenala Tamara a nahlas sa s Nasi zasmiali. Možno až trochu moc nahlas. Počula to aj učiteľka.
„ Dievčatá“ Už ste v škole! A len tak medzi nami kde je Ayame?“ Spýtala sa ako keby mala byť s Nasi a Tami najlepšia kamarátka.
„ No veď mne je to jedno. Ďalšia hodina premeškaná poza školou.“

Ayame sa zatiaľ v inej časti mesta prechádzala tmavou uličkou.
Ako sa tak prechádzala a kopala pred sebou plechovku od Coca-Coly niečo sa mihlo za starým na zeleno natretým košom na odpadky. Ayame pridala do kroku, pretože sa trochu zľakla. To „niečo“ sa za ňou zrazu rozbehlo. Teda ono to skôr letelo. Ayame sa rozbehla. V behu jej z vlasov padla sponka s kostrou.
Vybehla na rušnú ulicu a celá udychčaná nastúpila na autobus.
Keď po pol hodinovej ceste celým mestom prišla Ayame domov bola celá premočená vďaka dažďu, ktorý sa spustil medzi časom.
„Ahoj mami!“ Pozdravila Ayame.
„Ahoj!“ Odzdravila ju mama a spýtala sa:
„ Kde si bola?“
„ Zabehať si s kamarátkou.“
Po to m čo Ayame vyšla po schodoch do svojej izby sa mama sama seba spýtala:
„Zabehať? V tomto počasí? Kam tento svet speje?!“

V škole už končila posledná hodina.
„Žiaci! A aby som nezabudla... Tento týždeň by k nám mali zavítať dvaja nový študenti.“
„No super! Ale pani profesorka my sa sem nezmestíme už teraz.“ PoznamenalaTamara.
„Ja viem Tamarkaale keď sem Ayame nechodí tak máme jedno miesto voľné.“
„Ale oni sú dvaja!“
„Nediskutujem“ Vykríkla profesorka a urazene odišlapreč.

*Ešte furt sa uchechtáva na opozdilcoch.* xD

Pecka, som zvedavá, čo sa stane dalej, pokračuj:)

jo zatial je super ...

je to pekne velmi sa mi pacilo len ze ja som tam trochu kratko iba som sa zasmial

Těším se na pokráčko,doufám že bude co nejdřív

juuuj ja som jakaa to sa mi loobi

to je uplne dobreeee

inak som si az teraz vsimol ze rinkie tam neni

Rinkie pravdepodobne pripravuje nejaký veľkolepý príchod na scénu ^_^

Tadomeku napísal:

inak som si az teraz vsimol ze rinkie tam neni

Já tam také nejsem.Vždyť nemůžou být hlavní postavy "představeny" v prvním díle

A Naruto jeee hned v prvom diely

Lenže nie všetky hlavné postavy sú hneď predstavené
Nebojte, však určite na Vás nezabudne a užijete si svojich postáv

No hej ja vem

ak ste si vsimli ucitelka oznamila dvoch novych studentov 2 Ja + Sime = 2

Super a to moje upírstvý nemusí hned všichni vědět ju Rinkie?

no to tvoje upirstvo sa bude prejavovat asi len pri boji pri vycerpani sil chytis druhy dych ale stane sa steba upir abo tak nejak inak sinormalna a sposobujeto akoze ten talisman na tom zezle ci co to ma oks?

Jo jo to by šlo

juuj to bude pecka

se tesim

kedy

Keď bude Netlač na autora (nedráždi hada bosou nohou), ono potom to nemusí byť príjemné xD Keď bude, tak bude, každý má aj niečo iné popri tom

juuuj looobi sa mi to hrozneee (moje plysove medvediky chudatka... )

ČASŤ II.
Na druhý deň prišla do školy na veľké prekvapenie celej triedy aj Ayame.
„Ale slečna Ayame čo vy tu?!“
Poznamenala ironicky triedna profesorka na prvej hodine a pozrela sa na Ayame. Ayame ešte večme vystrašená z toho „niečoho z uličky“ nevedela čo má povedať.
„No veď mne je to aj tak jedno, stavím sa, že budete aj tak duchom neprítomná.“
Celá trieda sa zachichotala.
„Ticho bude! Slečna Ayame čo keby ste išli tuto s Tadomekom a Amarante pre lavicu a dve stoličky?!“
Tamara sa nenápadne prihlásila, akoby niečo tušila.
„Áno Tamarka?“
„To tí dvaja prídu už dnes?“
„áno Tamarka a už nebudem počúvať tie vaše večné pripomienky na nich dvoch, ani neviete... možno sa vám zapáčia.“
Medzi tým už Tadomeku klope na školníkove dvere.
„Idem!“ Ozvalo sa tupím, hrubím hlasom spoza dverí. Vyšiel z nich zavalitý pán.
„Čo by ste radi dievčatká?“
Tadomeku sa z hanby schoval za baby.
„My by sme radi...my by sme radi...“
„Chceme lavicu a dve stoličky!“
Ayame doplnila zakoktanú Amarante.
Po tom čo vyniesli lavicu zo starej zatuchnutej miestnosti ich čakalo už len vyniesť ju na 3. Poschodie.
Zastavili sa na druhom poschodí.
„Konečne už len jedno poschodie!“
Povedal zadychčaný Tadomeku, ktorého nechali celú lavicu niesť samého. Baby stáli so stoličkami trochu ďalej. Celú cestu sa bavili na Tadomekov účet.
„Mohla by si byť v pohode.“
Povedala Ayame Amarante.
„Mohla?! Ja som super nie len v pohode!“
Obi dve sa zasmiali.
Tadomeku len prevrátil oči, zdvihol lavicu a išiel ďalej. Baby sa znovu zasmiali na jeho účet, zdvihli stoličky a išli za ním.
Na inom mieste, dokonca v inom meste utekajú dve zatial neznáme osoby na autobus číslo 13.
„Rýchlo Sime bež! Dnes sme mali stihnúť aj školu takto stíhame akurát poslednú hodinu!“
„No ja neviem to číslo autobusu sa mi nepáči...“
„No ale inak to nestíhame!Keby sme mohli použiť vieš čo a vieš koho už sme tam mohli byť!“
Na ramene sa mu zjavila malá čierno odetá víla a nadšene zajasala.
„YEY, vždy pripravená!“
„Spirit! Zalez! Prezradíš nás...“
Naštvane a s udychčaním hlasom povedala Sime.
Neskôr v autobuse...
„Rinkie nerozprávaj sa s ňou všetci na nás divne pozerajú!“
„A čo? No tak nech si myslia, že trpím samomluvou!“
„Ale toto je čosi iné ako samomluva...čo sa tu s tebou vybavujem?... proste buďte ticho!“
Rinkie naschvál zahral blbého a povedal:
„Prečo mi vikáš?“
Sime len v smútku z toho ako sprostého má kamaráta prevrátila oči a otočila sa smerom k oknu.
V škole...prestávka pred poslednou hodinou.
„Nemali prísť dnes?“
Opýtala sa Tamara stále s tým istým pocitom, že sa sem nezmestia.
„Stavím sa, že prídu cez túto hodinu keďže ju máme s triednou.“
Poznamenal Uchiha a odhryzol si z niečoho čo sa kedysi nazývalo desiata.
Ayame sa prisadla k Amarante a začali sa zoznamovať. Vyzerá to na dobré priateľstvo.
Začalo zvoniť na hodinu a ešte ani nedozvonilo a učiteľka už bola v triede.
„Takže žiaci...som neviditeľná?...Haló už som tu...“
Nikto nereagoval.
„Ticho bude!“
všetci stíchli na hlasný výkrik učiteľky, pri ktorom nápadne vyzerala ako to najkrvilačnejšie stvorenie na svete.
„Takže žiaci, tí dvaja noví ešte neprišli tak si vyberieme učebnice...“
V tom sa rozleteli dvere a vbehli do triedy Sime s Rinkiem.
„Prepáčte už sme tu, trčali sme v zápche!“ Povedali obaja spolu.
Učiteľka sa postavila od katedry a začala ich predstavovať triede.
„Takže toto je slečna Sime a mladý pán Rinkashimaru. Prišli kk nám z...“
Medzi tým ako ich predstavovala prebiehal tichý rozhovor medzi Rinkashimarom a Sime.
„Hovorila som, že tá 13 sa mi nepáči!“
„Mňa teraz skôr trápi niečo iné...pozri sa po triede! Z týchto tu máme vybrať 6, ktorý majú bojovať a ešta aj dokázať ovládnuť minimálne splynutie s duchom? A to ešte ani tých duchov nemajú!“
„Zasa máš pripomienky?!“
Z učiteľkinho rozprávania počuli už len:
„...sadnite si do zadnej lavice.“
Sadli si a Sime si neodpustila poznámku... „ Prečo na nás tak divne pozerajú?“
„Mňa sa pýtaj...ja premýšľam nad tým v akom storočí bola vychovávaná tá učiteľka veď nás predstavila ako 100 ročných deduškov!“
Sime sa naňho s úškrnom pozrela a vytiahla si z tašky učebnicu.

zas asi kratke ale thak sorry

Vy ste so Sime takí podarení x) Yay, Ayame, you are my frieeend xD *spieva si opening*
Teším sa na ďalšiu časť